Tento školský rok prijala Základná umelecká škola Jána Melkoviča okolo 170 nových žiakov. Škola má spolu 654 zverencov a kapacitu má preplnenú.
Skoro polovica navštevuje hudobný odbor, čo predstavuje 317 žiakov. V tanečnom odbore je 148 žiakov a výtvarný odbor má 129 žiakov. Najmenej žiakov, 60, navštevuje literárno- dramatický odbor. Novinkou je, že ministerstvo školstva pridalo novú možnosť, otvoriť audiovizuálny odbor. „Radi by sme otvorili aj piaty odbor, preto sa už teraz obzeráme po kvalifikovanom učiteľovi,“ povedal riaditeľ ZUŠ Jána Melkoviča Ján Sivuľka. Aj keď demografická krivka klesá, obavy z budúcnosti tu nemajú. „Nemyslím si, že by to malo ohroziť našu stabilitu,“ dopovedal riaditeľ.
Najžiadanejšie Najčastejší záujem je o klasické nástroje ako klavír, akordeón, husle, gitara a spev. „Zvýšený záujem sme zaznamenali pri elektrickej gitare a bicích,“ zhodnotil J. Sivuľka. Náš región je folklórne veľmi bohatý a tvárny, a zastúpenie akordeónu či huslí je stabilné. No ak by sme to sledovali z tejto stránky, náš pohľad môže byť skreslený. „Pri saxofóne sa zvýšil počet žiakov, je to nástroj, ktorý má veľké uplatnenie v jazze a nemôžeme povedať, že by bol náš okres jazzový. Elektrická gitara a bicie takisto nemajú s naším folklórom veľa spoločného a tiež je o nich zvýšený záujem,“ vysvetľuje riaditeľ školy, že hudobno-tradičný obraz okresu sa nemusí premietnuť aj v záujme o konkrétny nástroj. Uvítali by, ak by sa zvýšil záujem o dychové plechové nástroje. „Trúbka, lesný roh, pozón, hoboj, fagot, ale aj klarinet nám chýbajú. Tento malý záujem je však celoslovenský. Pociťujú to už aj na konzervatóriách, kde tieto nástroje absentujú. Asi je to aj tým, že sa zrušili všetky dychovky v závodných kluboch. Voľakedy to bolo tak, že každý väčší podnik mal svoju dychovku. Bola to taká tradícia a tá sa vytratila. Deti bežne do filharmónie nechodia a nestretávajú sa s týmito nástrojmi,“ uviedol J. Sivuľka.
Živobytie? Podľa slov riaditeľa školy deti predtým hudbu študovali aj ďalej a rozhodli sa pre konzervatórium. „Máme absolventov v Slovenskej filharmónii v Bratislave, Košickej filharmónii, v divadlách a aj v ďalších orchestroch. No teraz si už šikovní žiaci umelecký smer vyberajú menej. Dokončia ešte druhý stupeň, odídu na vysokú školu a hranie majú už len ako koníček,“ vraví riaditeľ školy. A dodáva, „hudobník vo filharmónii alebo v divadelnom orchestri musí cvičiť každý deň a udržiavať svoju formu. Jeho práca nekončí, keď zatvorí dvere filharmónie. Muzikant si nemôže dovoliť dlhšiu dobu nehrať, pri dovolenke si svoju prácu berie zo sebou.“
Aby sa aj predviedli Riaditeľ mestskej umeleckej školy má zo záujmu detí o hudobné vzdelanie veľkú radosť. Škola si dala za cieľ, aby každý žiak školy bol zapojený aj do kolektívnej formy umeleckého vzdelávania. „V spevokole máme 28 dievčat, v akordeónovom súbore 27 hudobníkov. Vo folklórnom súbore, kde je spojená hudobná, spevácka a tanečná zložka, máme cez 100 žiakov. Snažíme sa o takéto zoskupenia, aby si svoje nadobudnuté znalosti skúšali aj tí žiaci, ktorí nechodia na súťaže. Úroveň žiakov je vysoká. Pred 20 – 30 rokmi sme mali problém urobiť vianočný koncert. Teraz máme tak šikovných žiakov, že nevieme všetkých zmestiť do 2,5-hodinového programu koncertu,“ dodal na záver J. Sivuľka.