Nezisková organizácia Michala Strenka, ktorá už takmer šesť rokov prevádzkuje pod hradom Ľubovňa vojenskú expozíciu, narazila na nevôľu múzejníkov. Vo veci bola kúpa nehnuteľností.
Prevádzkovateľ expozície, v ktorej sa venujú najmä druhej svetovej vojne sa pred časom uchádzal o kúpu ďalších pozemkov a blízkej schátranej budovy bývalého ovčinca. Nehnuteľnosti mal doteraz v dlhodobom prenájme od mesta. Tieto aktivity múzejníci považujú za ohrozenie kultúrneho dedičstva – hradu a skanzenu.
Žiadosť na odkúpenie sa dostala na stôl mestským poslancom, ktorí po osobnej obhliadke uznali argumenty neziskovej organizácie zastúpenej jedným zo zakladateľov Branislavom Ilkovičom. Tá upustila od kúpy väčšieho priľahlého pozemku, a predaj budovy podľa znaleckého pozemku s pozemkom (483 metrov2) napokon odobrili.
MÚZEJNICI POUKAZUJÚ NA RIZIKÁ
„S prekvapením, nevôľou, strachom a sklamaním sme prijali správu o žiadosti Vojenskej expozície Michala Strenka, n.o., o kúpu objektu ovčinca a pozemkov v jeho blízkosti,“ uvádza sa v stanovisku pre majetkovú komisiu pri MsZ v Starej Ľubovni, ktorá si vyžiadala vyjadrenie k zámeru odpredaja od VÚC PSK ako zriaďovateľa Ľubovnianskeho múzea. Nesúhlasné stanovisko dostala od odboru kultúry Úradu PSK. „Už v súčasnosti prezentované predmety v rámci Múzea Michala Strenka narúšajú integritu jedinečného spojenia hradu a skanzenu, čo často počúvame od návštevníkov. Už jestvujúca expozícia je necitlivo a nevhodne vsadená do spomínaného prostredia. Problém nespočíva iba v samotnej expozícii, ale aj v jej prevádzke. Aktivity spojené s prevozom ťažkej vojenskej techniky, realizácie programov sú v nesúlade s koncepciou a prezentáciou národných kultúrnych pamiatok v správe Ľubovnianskeho múzea,“ uvádza sa v stanovisku tunajších múzejníkov, ktorým prekáža aj to, že ako priami susedia neboli s rozširovaním expozície vopred oboznámení.
ROČNE 20-TISÍC NÁVŠTEVNÍKOV
„Celkový list bol plný poloprávd, nakoľko nerozširujeme vojenskú expozíciu a stále sme na pozemkoch, ktoré nám boli pre túto činnosť prenajaté od mesta na dobu 30 rokov. Samotná kúpa budovy ovčinca bola nevyhnutným krokom na to, aby sme ho dokázali generálne zrekonštruovať do novej podoby edukačného zariadenia, nakoľko budova je ako taká v havarijnom až v dezolátnom stave, čo zhodnotili aj samotní poslanci na základe obhliadky,“ vyjadril sa ku kritike B. Ilkovič.
Prvotný zámer a myšlienky neziskovej organizácie siahajú až do roku 2014, kedy sa jej podarilo odkúpiť od štátu prebytočný majetok a od poslancov získať súhlas k zámeru. „Už v tej dobe bol ponúkaný celý tento areál aj Ľubovnianskemu múzeu a iným inštitúciám, ale nikto neprejavil záujem, keďže celý areál bol značne zanedbaný. V tom čase prebehli osobné rokovania s riaditeľom múzea, kde mu bol odprezentovaný zámer a kde bolo kladné stanovisko,“ pripomenul Branislav Ilkovič, ktorý si myslí, že sa s areálom a aktivitami nijako neodklonili od schváleného zámeru.
„Aj keď sme v počiatkoch myšlienku vybudovania vojenskej expozície vnímali viac - menej pozitívne a dávali sme jej nádej na citlivé riešenie, v súčasnosti po 6 rokoch považujeme územné nároky a aktivity tohto združenia za neprípustné!“ argumentuje súčasné i bývalé vedenie Ľubovnianskeho múzea.
Ako priblížil pred poslancami Branislav Ilkovič, vyše 15 rokov nevyužívaný zanedbaný areál čistili od rôznych náletových a prestárlych drevín vyše dvoch rokov, následne budovali areál, a to s povolením všetkých zainteresovaných inštitúcií, aby Vojenskú expozíciu Michala Strenka mohli v júni 2018 slávnostne otvoriť, a to aj za účasti ministerstva obrany. „Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea nás v tom čase nazval jedinečnou expozíciou,“ pripomenul B. Ilkovič. Ako podotkol, dnes evidujú 20-tisíc návštevníkov ročne, rôzne edukačné aktivity pre žiakov tu vykonávajú s garanciou odborných inštitúcií a záštitou ministerstiev. „Vidíme, čo sa deje vo svete. Svojimi aktivitami rozhodne nechceme propagovať vojnu, práve naopak,“ poznamenal B. Ilkovič a pripomenul aj podobné počiny vo svetových metropolách, kde sú súčasné vojenské rekvizity skĺbené s historickými budovami.
POSLANCI SÚHLASILI
Poslanci v rozprave nespochybnili veľký vklad na vybudovaní expozície a jej činnosti. „Keď sme im to v roku 2014 schvaľovali a sme to tam raz pustili, je neseriózne, keby sme teraz povedali, že to nebudeme podporovať,“ podotkol poslanec Pavol Gurega.
Ako poznamenal poslanec Patrik Boďo, „tá budova je zrúcanina, tesne pred pádom,... a keď z nej má byť edukačný produkt, treba s tým súhlasiť.“ To, že expozíciu vybudovali a prevádzkujú ľudia s veľkým zanietením, pripomenul aj poslanec Marián Saloň, ktorý na margo susedských vzťahov poznamenal: „Susedia by mali hľadať cestu k sebe a nie od seba.“
Ako dodal, „viacerí dali do toho srdce a umožnili sme im to my, neviem si predstaviť, žeby sme im v takejto fáze robili zle.“ V rozprave sa pripomenulo aj to, že v minulosti dostal stopku v podhradí projekt bludiska.
Napokon poslanci zdvihli ruku za odpredaj, zdržal sa Pavol Mišenko, ktorý bol skôr za ponechanie prenájmu: „Tých pozemkov pod hradom, ako som to tvrdil, keď sa predávali pri pálenici, by sa mesto nemalo tak ľahko zbavovať. Vieme, že je to veľmi lukratívny priestor, preto by mesto malo mať kontrolu nad týmito pozemkami.“
Viacerým poslancov prekážalo aj to, že predaj vôbec neriešila majetková komisia kraja, ale VÚC PSK tlmočil len stanovisko zástupkyne kultúry.
foto: archív n.o. Michala Strenka
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 44, 29. novembra 2023)