top of page
  • Writer's pictureMgr. Helena Musalová

VIDEO Online doba poriadne preverila učiteľov

„Keď chceme byť múdri a s nami celý svet, učme ľudí. Učiť nie, aby sme učili, ale aby vedeli. Vedieť nie, aby vedeli, ale aby položili ruku k činu.“ Tento výrok Jána Amosa Komenského, aktuálny a pravdivý do dnešných dní, je výzvou pre všetkých, zvlášť pre pedagógov, na ktorých pleciach leží veľké poslanie a zodpovednosť.


A aj keď 28. marca na Deň učiteľov im patrí za to poďakovanie, rešpekt si zaslúžia celoročne. Aj to sa pripomenulo na slávnostnom prijatí mestskou samosprávou.


Dištančne i prezenčne

V obradnej sieni mestského úradu sa tak stretli uplynulý týždeň tí, ktorí hlavne ostatné dva roky čelili náročnému obdobiu. „Ťažká to bola doba pre učiteľov, najhoršie bolo, keď sa kombinovalo aj dištančné, aj prezenčné vzdelávanie, keď sa to zo dňa na deň menilo. Učitelia museli rýchlo meniť plány a prípravy. Myslím, že tá práca bola možno dvakrát až 3-krát ťažšia ako za bežných okolností,“ pripomenul Ján Bondra, riaditeľ Spojenej školy na Jarmočnej ulici.

Prispôsobovať sa situácii bolo náročné hlavne pre starších pedagógov. „Táto doba bola veľmi ťažká, ale bola dobrá spolupráca s rodičmi, preto sme to preklenuli bez väčších problémov,“ povedala k téme Mária Lampartová zo ZŠ na Levočskej ulice a pripomenula i to, že nové skúsenosti s prácou s počítačom jej tiež veľa dali. „Ale táto doba vzala deťom slobodu, komunikáciu medzi nimi, lebo ony potrebujú spolupracovať v kolektíve. Tým, že boli uzavreté doma, ale pochopili, aké dôležité je zdravie a starať sa oň,“ dodala dlhoročná pedagogička.



Učiteľstvo - srdcová záležitosť

Je nesporné, že nároky na učiteľa sa zvyšujú a mení sa aj žiak. „Mnohí žiaci nemajú vytvorené vhodné rodinné zázemie, zvlášť z marginalizovaných rómskych komunít, učiteľ pritom musí využiť ich potenciál a vytiahnuť z nich to dobré, čo môže využiť v ďalšom vzdelávaní,“ doplnil J. Bondra.

Pre mnohých učiteľov je napriek všetkému práca zároveň poslaním a srdcovou záležitosťou. „Keby som sa mala vrátiť do mladosti a vybrať si povolanie, tak budem zas tým, čím som bola,“ rozhodne povedala Paulína Vitovičová, ktorá má za sebou 12-ročnú prax v pozícii učiteľky materskej školy a následne dlhoročnú s dobrovoľníkmi v Centre voľného času. Ako dopovedala, odpracovaných 42 rokov zvládla aj vďaka podpore rodiny. Srdcovou záležitosťou je učiteľstvo aj pre Máriu Lampartovú, pripomenula to, čo mnohí učitelia, a teda, že s deťmi a mládežou sa učiteľ cíti večne mladý.

Napokon, práve takýto zanietení učitelia mali a majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti a v živote každého z nás zanechávajú často nezmazateľné stopy.

Pre učiteľov staroľubovnianskych škôl a školských zariadení mesto tak okrem slávnostného poďakovania prichystalo aj darček v podobe divadelného predstavenia v Dome kultúry.




ANKETA

Pamätáte si na toho „svojho“ učiteľa?

Ján Bondra:

- Pamätám si jednu pani učiteľku, ktorá ma učila nemčinu na strednej škole, ešte je aktuálne riaditeľkou. A jej ďakujem, že som zmaturoval, že som sa dostal na školu, ktorú som chcel... A potom využil tieto schopnosti ďalej, aj v rámci rôznych stáží v zahraničí.


Paulína Vitovičová:

- Pamätám si na pani učiteľku zo základnej školy Emíliu Šudichovú, pochádzala z Martina a vydala sa do Jakubian, jej manžel bol tiež učiteľ. V obci Ďurková v maličkej škole sme vyrastali ako jej deti, viedla nás ku knihám, starala sa o knižnicu. Ja som vďaka nej mala ako dieťa prečítanú celú školskú knižnicu. Bola nezabudnuteľná!


Mária Lampartová:

- Spomínam si na Štefániu Svrčkovú, vďakabohu ešte žije. Bola nielen mojou učiteľkou, bola aj mojou uvádzajúcou učiteľkou a nakoniec aj mojou kolegyňou. Pamätám sa na jej slová - keď sa budeš správať ako deti, myslieť ako deti, je časť odísť... A tento rok je rokom, keď uvažujem o tom, že odídem. A veľmi jej ďakujem za všetko, bola to úžasná pani učiteľka.



OCENENÍ PEDAGÓGOVIA

Ocenenie si prevzalo 31 pedagogických pracovníkov za obetavú prácu pri výchove a vzdelávaní najmladšej generácie v meste, za mimoriadne výsledky v práci s deťmi a mládežou v mimoškolskej oblasti a pri príležitosti ich životných a pracovných jubileí

MATERSKÉ ŠKOLY

Tatiana Selepová, MŠ, Vsetínska ul.

Mária Zimová, MŠ, Vsetínska ul.

Alena Želonková, MŠ, Tatranská ul.

Anna Habiňáková, MŠ, Tatranská ul.

Mária Kapitančíková, ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda

ZÁKLADNÉ ŠKOLY

Renáta Boďová, ZŠ, Komenského ul.

Silvia Sokolová, ZŠ, Komenského ul.

Renáta Labantová, ZŠ, Komenského ul.

Sergej Sukovatý, ZŠ, Za vodou

Denisa Kovalčíková, ZŠ, Za vodou

Mária Lampartová, ZŠ, Levočská ul.

Veronika Boďová, ZŠ, Levočská ul.

Jana Pierová, ZŠ, Podsadek

Vlasta Hnatkovičová, ZŠ, Podsadek

Lucia Palšová, ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda

ZÁKLADNÉ UMELECKÉ ŠKOLY

Viktoriya Danchyn Brezhinska, ZUŠ Jána Melkoviča

Alexandra Pavlovská, ZUŠ Jána Melkoviča

Magdaléna Šipošová, Súkromná ZUŠ ARTÍK

CENTRUM VOĽNÉHO ČASU

Paulína Vitovičová, CVČ

Pavel Mrug, CVČ

STREDNÉ ŠKOLY

Monika Vilinová, Gymnázium Terézie Vansovej

Ján Palša, Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša

Ján Kuruc, Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša

Ivan Ňaňko, Spojená škola internátna

Richard Mikluš, Spojená škola internátna

Mária Tomková, Spojená škola – Obchodná akadémia

Svetlana Lampartová, Spojená škola – Obchodná akadémia

Dana Joštiaková, Spojená škola, Jarmočná ul.

Lýdia Vilčeková, Spojená škola, Jarmočná ul.

Bibiána Balintová, SOŠ Technická, Levočská ul.

Stanislav Stesňák, SOŠ Technická, Levočská ul.


Foto: Michal Petrilák, ĽMS

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13 (6. apríl 2022)

Commentaires


bottom of page