top of page
  • Peter Rindoš

VIDEO Na stôl sa dostala kedysi okrajová téma: Máme v okrese bezpečné úkryty?

Updated: Apr 12, 2022

Kryty civilnej ochrany boli na Slovensku za ostatných 30 rokov iba okrajovou témou. Pohľad na situáciu sa zmenil po začiatku vojny v susednej Ukrajine. Okresné úrady i obce registrovali viacero zvedavých otázok od obyvateľov. Na situáciu a možnosti úkrytov v Staroľubovnianskom okrese sme sa preto pozreli bližšie.

Dopyt po informáciách o krytoch civilnej ochrany sa stal po začatí ruskej invázie na Ukrajinu jednou z hlavných tém medzi obyvateľmi. Mnohí sa sami seba pýtali, do ktorých stavieb by sa uchýlili pred možnými následkami mimoriadnych udalostí. „Na úrovni okresu neevidujeme žiaden celoštátny plán na riešenie tejto otázky. Absentujú aj rozpočtovania finančných prostriedkov na investície do tejto oblasti. Aktuálne sa tieto otázky začínajú riešiť, keďže si to vyžaduje situácia spojená s vojnovým konfliktom na Ukrajine,“ povedal Richard Malý, prednosta Okresného úradu v Starej Ľubovni.



Najbezpečnejšie úkryty v okrese nemáme

Ochranné stavby sa podľa svojej funkcie členia do viacerých kategórií. Na vrchole sú takzvané odolné úkryty. Tie by mali slúžiť na zabezpečenie pred bombardovaním, presnejšie pred statickým a dynamickým zaťažením. Mali by byť aj plynotesné a so zabezpečením dodávky filtrovaného vzduchu. „Takéto typy úkrytov v okrese Stará Ľubovňa neboli vybudované,“ poznamenal prednosta. Odolné úkryty by mali ukrývajúcim poskytovať ochranu najmenej na päť dní.


Plynotesné úkryty, ktoré netesnia

Z pohľadu náročnosti je na druhom stupni odolnosti kategória plynotesných úkrytov. Tie utvárajú podmienky na krátkodobý pobyt, a to najmenej na dva dni. Aj v týchto objektoch je nutnosť filtrovaného vzduchu. „V okrese Stará Ľubovňa bolo vybudovaných šesť plynotesných úkrytov, z nich bolo päť v meste Stará Ľubovňa a jeden v obci Plaveč. Prioritne sú určené pre pacientov, zdravotnícky personál, záchranné zložky a cestujúcu verejnosť. Ich celková kapacita je 1 020 osôb,“ priblížil údaje R. Malý.

A hoci plynotesné úkryty sú naďalej zapísané v evidencii, plnohodnotnú funkciu stratili už pred rokmi. „Sú zachovalé, bez zatečenia či iného znehodnotenia a sú pripravené na krátkodobé, niekoľkohodinové ukrytie osôb pred bombardovaním. Momentálne však nespĺňajú technické parametre na ukrytie pred účinkami chemických a rádioaktívnych látok. Na tento účel a tiež na dlhodobejší pobyt je potrebné úkryty stavebne a technicky upraviť a doplniť nábytok a ďalšie vybavenie,“ pomenoval situáciu R. Malý.



Väčšina obyvateľov by sa mala ukryť v pivniciach

Kategóriou určenou pre bežné obyvateľstvo sú jednoduché úkryty budované svojpomocne. Takzvané “jubsky“ sú v podstate pivnice, ide teda o bežné priestorové stavby. Pri mimoriadnej situácii musia prejsť špecifickými úpravami, napríklad zamurovaním okna. „Ukrytie obyvateľstva v okrese Stará Ľubovňa je zabezpečené v 2 947 takýchto objektoch, a to s celkovou kapacitou 51 006 osôb. V prepočte by malo byť takto zabezpečených 96,45 percent celkového počtu obyvateľstva. Vhodné priestory sú vyberané s prihliadnutím na počet osôb žijúcich v obci a ich evidenciu vedie každá obec,“ priblížil okresný prednosta. Či evidencia vybraných pivníc korešponduje s realitou, je v súčasnosti málo pravdepodobné, správy sa spravidla z roka na rok iba formálne prenášali.


Jediné chránené pracovisko

Civilnej ochrane slúžia aj takzvané chránené pracoviská. Tie sú určené na zabezpečovanie úloh súvisiacich s ochranou štátnych orgánov a s organizovaním a riadením záchranných, lokalizačných a likvidačných prác na území. „V meste Stará Ľubovňa je vybudované jedno chránené pracovisko, ktoré slúži civilnej ochrane,“ povedal prednosta. Nachádza sa pod kultúrnym domom.


Úkryty, alebo aj ochranné stavby, sa budujú v stave bezpečnosti s prioritou mierového využitia. Pri nutnosti zachovať ich ochrannú funkciu. Tiež po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny ako jednoduché úkryty budované svojpomocne, stavebnou úpravou.


František Paralič: V minulosti

boli v obciach vytypované pivnice

V prípade vojen mala v 80. rokoch minulého storočia každá z obcí aktualizovaný plán ochrany obyvateľstva. Počítalo sa s úkrytmi v pivniciach. „Boli vytypované domy s najlepšími a najbezpečnejšími pivničnými priestormi, v ktorých sa mali ukryť aj ostatní obyvatelia. Napríklad, ak mala obec dvesto domov, bolo vybraných dajme tomu 30, kde mal každý obyvateľ, každá rodina pridelené konkrétne miesto ukrytia, to všetko podľa plánu,“ vysvetľuje František Paralič, ktorý sa dlhé roky zaoberal agendou civilnej ochrany v Staroľubovnianskom okrese.


Kryty boli v predchádzajúcom období kategorizované podľa zabezpečenia, pričom medzi prioritné patrili napríklad politické centrá v Bratislave a v Košiciach. Ďalšou kategóriou s krytmi s vyššou odolnosťou boli hospodárske centrá po viacerých miestach Slovenska. „Náš okres bol zaradený do štvrtej kategórie. Kryty pre veliteľské kádre boli vybudované napríklad pod kultúrnym domom, na polícii a pri hasičoch v Starej Ľubovni. Tiež pre riaditeľstvo a pacientov v nemocnici v Starej Ľubovni a pre cestujúcu verejnosť na železničných staniciach v Starej Ľubovni a v Plavči,“ hovorí F. Paralič.

Pred vyše dvanástimi rokmi sa na úrovni štátu pripravovala koncepcia, ktorá mala prinavrátiť civilnej ochrane dôležitosť. Úvahy smerovali napríklad aj k tomu, aby v mestách a strediskových obciach boli zamestnanci, ktorí by koordinovali činnosť v pridelených obvodoch. Náklady mal samosprávam refundovať štát. Žiaľ, chystaná koncepcia, ktorá mala ambíciu dostať ochranu občanov na úroveň, ktorá jej v modernej spoločnosti prislúcha, ostala len na papieri. „Do krízového manažmentu sa 30 rokov neinvestovalo, dlhé roky bol podceňovaný a zanedbávaný. Dopad je vidieť na dnešnej situácii s vojnou a s ňou spojenou migráciou. Podobne to bolo aj pri covide. Môžu však vzniknúť aj rôzne situácie, týkajúce sa napríklad klimatickej krízy, na čo nie je systém krízového riadenia štátu vôbec pripravený,“ poznamenal F. Paralič.



ČO HOVORÍ ZÁKON?

  • Poslaním civilnej ochrany je chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie,

  • núdzovým ubytovaním je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb postihnutých následkami mimoriadnej udalosti,

  • núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou,

  • ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí.


foto: ĽMS

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách (6. apríl 2022)


Comentários


bottom of page