![DSC_0966](https://static.wixstatic.com/media/6b9c34_1956a7c74bdb4ac8b92dcb742131cb8c~mv2.jpg/v1/fill/w_147,h_98,al_c,q_80,usm_0.66_1.00_0.01,blur_2,enc_auto/6b9c34_1956a7c74bdb4ac8b92dcb742131cb8c~mv2.jpg)
Otvorenie paláca z roku 1642 na Hrade Ľubovňa sa blíži. Návštevníci hradu si po jeho rekonštrukcii budú môcť prejsť štrnástimi miestnosťami.
Z účelovej stavby sa stal palác! Spočiatku išlo len o účelovú stavbu, ktorá mala vojenský charakter, no neskôr sa z nej stal palác. V prvom podlaží barokového paláca sa nachádza kniežacia komnata, ktorá bude venovaná najmä staviteľom Stanislavovi a Jurajovi Ľubomírským.
„Hneď na to vstupujeme do lapidária, kde budú vystavené nápisové dosky, ktoré súvisia s rodinou Ľubomírských a so stavebným vývojom hradu. Taktiež tu bude umiestnený zvon Teodora Ľubomírského, ktorý ho dal vyrobiť začiatkom osemnásteho storočia,“ povedala Daniela Reľovská, historička hradu.
Na prízemí nebudú chýbať pracovné miestnosti ako kuchyňa a sklady, ktoré budú zobrazovať život služobníctva. Po rodine Ľubomírských v paláci sídlili Raiszovci a poslednými súkromnými majiteľmi bola práve rodina Zamoyských. Po konfiškácii hradu štátom v roku 1945 bol palác súčasťou poľnohospodárskej školy.
„V prvom rade treba palác brať ako súčasť celého hradu. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď hrad vlastnil Ján Zamoyski, chceli ho spolu s manželkou Izabelou komplexne prestavať, čo sa im však nepodarilo. No dali zrekonštruovať časti paláca, napr. vstavať železobetónové schodisko a vymeniť šindľovú strechu, čím sa neskôr dostali do problémov s pamiatkarmi. Rekonštrukcie neboli povolené, a dostali za to pokutu,“ uviedla D. Reľovská.
Čo ukázali výskumy Pred rekonštrukciou v paláci prebehol architektonicko-historický, umelecko-historický a archeologický výskum. „Počas výskumov sa objavila kamenná pec a renesančná strieľňa, pretože palác bol pristavený k renesančnému opevneniu. Taktiež bol objavený suchý záchod a čierna kuchyňa,“ ozrejmila D. Reľovská.
Neskôr sa vytvoril aj reštaurátorský výskum, podľa ktorého sa dali zreštaurovať nástenné maľby. „Preto sme sa horné podlažie rozhodli v prvom roku sprístupniť najmä vo svojom torzálnom stave, aby si návštevníci mohli vychutnať jeho reštaurovanú podobu,“ dodala D. Reľovská.
![Rozeta, ktorá dokladá pôvodného mecéna stavby paláca Lubomirskych . Vidno na nej iniciály Stanislava Ľubomírského, pána Čerňavy](https://static.wixstatic.com/media/6b9c34_618e32625e4340a8962fe7535b7eac9a~mv2.jpg/v1/fill/w_147,h_98,al_c,q_80,usm_0.66_1.00_0.01,blur_2,enc_auto/6b9c34_618e32625e4340a8962fe7535b7eac9a~mv2.jpg)
Rozeta, ktorá dokladá pôvodného mecéna stavby paláca Ľubomírských. Vidno na nej iniciály Stanislava Ľubomírského, pána Čerňavy.
V budúcnosti plánujú v siedmich miestnostiach na hornom podlaží vytvoriť napr. poľovnícky salónik, jedáleň z 19. storočia alebo aj krištáľovú sálu. Palác, ktorý prešiel rekonštrukciou za 1,8 mil. eur, bude sprístupnený už v nasledujúcej letnej sezóne.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.6/2020 (18. február)