top of page
  • Peter Rindoš

V našom okrese žije vyše 15 percent Rómov. Kraj vypracoval dokument

Až 90 percent Rómov v okrese Stará Ľubovňa žije na okrajoch svojich obcí. Vyplýva to z dokumentu Quo vadis, Romale?, ktorý vypracoval a v polovici tohto roka zverejnil Prešovský samosprávny kraj (PSK). Jeho cieľom je analyzovať stav v strategických oblastiach a situáciu Rómov prezentovať ako riešiteľnú. Mnohé z faktických zistení poukazujú aj na údaje v našom okrese.

Osada v Podsadku na okraji mesta.

Analyticko-strategický dokument schválili poslanci kraja na začiatku leta 2020. Zisťované údaje sú v ňom datované k roku 2019. Pre marginalizované rómske komunity ponúka viacero riešení.


NA VRCHOLE PODIELU LOMNIČKA

Z tabuliek dokumentu sa vyníma obec Lomnička. Ako jediná zo zoznamu všetkých obcí v kraji má stopercentný podiel rómskeho obyvateľstva v počte 3 021. Podľa našich zistení pár nerómov, ktorých by ste zrátali približne na prstoch jednej ruky, v obci ešte žije.

Lomnička (515) je spolu s mestom Stará Ľubovňa (685) zároveň aj v top zozname sídel s najvyšším nárastom Rómov od roku 2013. „Väčšina Rómov žije na východnom Slovensku, jednej z ekonomicky najslabších oblastí Slovenska s vysokou mierou chudoby a nezamestnanosti. Rómovia sú kvôli nízkej úrovni vzdelania, bývania, komunikačných či manuálnych zručností často skupinou, ktorá je najviac zasiahnutá sociálnym znevýhodnením,“ uvádza dokument.

V meste Stará Ľubovňa, ktoré malo v čase spracovania analýz vyše 16-tisíc obyvateľov, tvorili Rómovia 14-percentný podiel (vyše 2 300).


V OKRESE ŽIJÚ NA OKRAJI

Analýza PSK poznamenáva, že medzi rómskymi komunitami existujú značné rozdiely v závislosti od konkrétnej obce. Uvádza napríklad historický kontext, kedy boli Rómovia nútení k vysťahovaniu z mnohých lokalít na okraj, a to bez postačujúcich zdrojov a infraštruktúry. „Krivda a bezprávie, ktoré v takýchto situáciách Rómovia prežívali, vytvorili bariéru, ktorú je pri budovaní dobrého vzťahu so slovenskou väčšinou nutné preklenúť. To však nie je ľahké, pretože mnohé slovenské komunity kvôli zlým skúsenostiam s konkrétnymi Rómami väčšinou preferujú sociálne vylúčenie Rómov. A práve tieto globálne trendy podporené rôznymi národnými a regionálnymi trendmi sa budú bytostne dotýkať pomerne blízkej budúcnosti Prešovského kraja, a preto je potrebné ich pomenovať, vziať do úvahy, pripraviť sa na nich a čo najadekvátnejšie sa s nimi vysporiadať,“ konštatuje dokument.

Na území PSK sa nachádza celkovo 665 miest a obcí, z nich je 230 s marginalizovanými rómskymi komunitami s približne 130-tisíc obyvateľmi. Zo 44 obcí okresu Stará Ľubovňa je to 13 obcí (36-tisíc obyvateľov), v ktorých je vyše 9,5-tisíca Rómov. Drvivá väčšina, až 90 percent žije podľa dokumentu na okraji sídel.

SILA KRAJINY SA ROVNÁ SILE NAJSLABŠÍCH

Dokument, ktorý má byť podkladom riešenia zlých podmienok Rómov, pripomína celkovú zmenu postojov v spoločnosti. Naznačuje potrebu čitateľskej a finančnej gramotnosti, potrebu vzdelávania či intenzívnejšej výchovy, to všetko v spojitosti s osvetou, a v duchu dialógov občianskou spoločnosťou, cirkvami, organizáciami a samosprávou. „Sila krajiny sa posudzuje podľa sily najslabších. Na Slovensku pomerne veľká skupina našich obyvateľov žije v nedôstojných podmienkach a na hranici chudoby. Rómovia sú poslednou veľkou skupinou ľudí, z ktorej veľká časť ešte nie je zaradená na pracovnom trhu. Podľa prognóz nám v roku 2035 bude chýbať na pracovnom trhu približne 500 000 ľudí. Budú nám chýbať zamestnanci aj prispievatelia do sociálneho systému. Práve Rómovia sú potenciálom a šancou prežiť pre mnohé regióny nielen Prešovského kraja,“ konštatujú autori dokumentu.


Podľa dokumentu PSK Quo vadis, Romale?

Spracoval Peter Rindoš

Ilu. foto: ĽMS


Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 46 (8. december 2021)

Comments


bottom of page