Minulý týždeň prebiehala druhá fáza prác v Komunitnej klimatickej záhrade pod Morušou v Starej Ľubovni. Pribudli v nej najmä ovocné stromy a kríky.
Počas komunitne ladenej iniciatívy sa v prvých dňoch začalo so sadením. Najprv sa pripravili záhony. Žiaci zo Základnej školy Komenského zo starších tried si potom vyskúšali nasadiť približne desať kríkov rôznych odrôd ríbezlí, černíc a malín. Tiež pridali pomocnú ruku pri sadení stromov - jablone, hrušky, slivky či mirabelky. „Stihli sme počas prvého dňa dokončiť záhony, vykopať šestnásť dier na stromy, kríky i na recyklačné koše. Tiež zasadiť pripravené rastliny a presadiť jeden strom, v neposlednom rade osadiť koše a popratať od odpadkov a listov areál. Soňa Malastová zo Starej Ľubovne pripravila osemnásť tabuliek, kde sú vypísané názvy stromov v slovenčine a latinčine na drevenom podstavci, tie boli rozvešané po celej záhrade,“ zhrnula Marika Smreková, autorka projektu a dodala, že s pomocou M. Malastovej sa tiež stihol vyrobiť a zavesiť nápis k záhrade do pergoly - vstupnej brány, nalakovať nový mobiliár i komunitná nástenka, na ktorú pribudol takisto nápis i letáky.
Týždeň pokračoval druhov sériou workshopov eKolaboratórium v Klimatickej komunitnej záhrade. V rámci jedného z nich, medzinárodne uznávaný slovenský sochár a výtvarník Oto Hudec z Košíc, pripravoval spolu s účastníkmi drevený stôl so štyrmi lavicami. „Na vrchu stola je nakreslená edukačná spoločenská hra. Je o tom ako migrujú potraviny po svete, aké je ekologicky náročné, kým sa dostanú až k nám a aké nástrahy na nich číhajú počas tohto procesu,“ vysvetlila M. Smreková.
VOLANIE DO DIVOČINY
Ďalší workshop Volanie do divočiny bol zameraný na divadlo, kde sa spracovávala téma vzťahu človeka k divočine. Viedol ho pražský režisér Vojtěch Bárta, ktorý sa dlhodobo venuje téme ekológie v divadle. „Pracovali sme s knihami, ktoré nám zapožičali z Ekosu k hospodáreniu v mestských lesoch a s výpoveďami účastníkov ohľadom ich vzťahu k lesu a divočine,“ doplnila M. Smreková.
Posledný workshop Mapovanie ako metóda zapojenia obyvateľstva viedla Lýdia Grešáková a bol venovaný samospráve mesta. „Zamestnanci samosprávy sa v praxi učili, ako sa dá interaktívne zapojiť obyvateľov do procesu, keď sa v meste niečo vytvára. Spoznali stratégie ako ísť na to príjemným a nenásilným spôsobom. Išlo o akúsi mestotvorbu,“ dodala M. Smreková.
Aktivita je súčasťou projektu UZOL KULTÚRY – STARÁ ĽUBOVŇA – MESTO KULTÚRY 2021. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
foto: FB UM UM
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 41 (3. november 2021)