Tento rok budú študenti maturovať administratívne, teda ich výsledné hodnotenie bude aritmetickým priemerom známok z vysvedčení z predošlých ročníkov. Maturitné zadania sú však stále aktuálne pre tých, ktorí so svojou známkou nesúhlasia a budú žiadať o preskúšanie. Stredoškolskí pedagógovia sa vyjadrili, aký majú postoj k netradičnému maturitnému hodnoteniu.
Anna Limáneková, zástupkyňa riaditeľa CGSM, učiteľka biológie:
– Skúsenosti z predchádzajúcich maturít poukazujú na to, že u väčšiny maturantov sa ich študijné výsledky v danom predmete počas štúdia v podstate veľmi nelíšia od výsledného hodnotenia žiaka na maturitnej skúške. Sú samozrejme aj výnimky, že žiak si uvedomí nutnosť „zabrať“ v danom predmete až v predposlednom či poslednom ročníku štúdia – a vtedy je spriemerovanie jeho vysvedčení nevýhodou. Rozhodnutie ministerstva školstva myslí aj na takýchto žiakov a umožňuje im vykonať internú časť maturitnej skúšky. Žiaci, ktorí pokračujú v štúdiu na vysokej škole, túto skúsenosť „získajú“ o pár mesiacov v skúškovom období 1. semestra.
Róbert Barlík, učiteľ angličtiny a informatiky:
– K maturitnej skúške smeruje celé stredoškolské štúdium a je to pre študentov prvá väčšia skúška, tzv. „skúška dospelosti“. Pri prípadnom pokračovaní v štúdiu na vysokej škole je aj veľmi dobrou formou prípravy a možnosťou zažiť inú formu skúšania, na akú boli zvyknutí. Je ťažko hodnotiteľné, aká forma je objektívnejšia, či maturita alebo priemer známok z predchádzajúcich ročníkov, avšak obe formy hodnotenia sú veľmi podstatné. Priemer známok je výsledkom práce študenta počas celého štúdia, ktoré smeruje k maturitnej skúške.
Rastislav Knapik, učiteľ dejepisu a občianskej náuky:
– Výsledky maturitnej skúšky do veľkej miery odrážajú prácu študenta počas celého štúdia. Síce tu zohráva úlohu aj stres alebo šťastie, výsledok je často rovnaký ako známky na vysvedčení. Maturita je skúška dospelosti a je zavŕšením štúdia na strednej škole. Myslím, že tento rok žiaci prídu o tento pocit. Maturity by som asi nerušil, podľa mňa majú svoje čaro. Uvidíme, či niekto požiada o preskúšanie. Ak áno, budeme postupovať v zmysle platnej legislatívy a usmernení ministerstva.
Vladimíra Drabantová, učiteľka anglického jazyka, britskej a americkej literatúry:
– Poznám veľa žiakov, ktorí sa začnú profilovať, až keď majú predstavu o svojej budúcnosti. Až vtedy sa sústredia na predmet, ktorý ich baví. Niekedy sa stáva, že z predmetu, z ktorého maturujú, v prvých ročníkoch nevykazovali dobré výsledky. Je preto fér, že ak má žiak pocit, že by vedel maturitnú skúšku zvládnuť lepšie, môže požiadať o ústne preskúšanie. Výnimočnosťou maturitnej skúšky je to, že nezávislá odborná komisia s predsedom z inej školy sa snaží objektívne posúdiť odpoveď žiaka. To žiaci určite nezažijú – nezávislý rozhovor s učiteľom z inej školy. V momentálnej situácii je však spriemerovanie známok správnym rozhodnutím.
Monika Podhorská, učiteľka nemeckého jazyka a slovenského jazyka:
– Maturita má svoje čaro, patrí k spomienkam, na ktoré sa nezabúda a je zároveň najľahšou skúškou, pretože život má pre nás pripravené oveľa ťažšie skúšky. Myslím si, že objektívnejšie je hodnotenie žiaka na základe priemeru známok, ale maturitná skúška je overením vedomostí a schopností, a uzavretím jednej životnej etapy, ktorej absolútnou súčasťou bola škola. Žiaci prídu možno o stres a prebdenú noc tesne pred skúškou. Nie som zástancom celkového zrušenia maturít, ale ich úpravy. Je nespravodlivé, ak maturita z jazykov (materinský aj cudzí jazyk) má až tri časti a iné predmety majú iba ústnu formu.
Barbora Langová
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 18 (12. mája 2020)