top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Strava v pôste bola kedysi jednoduchá, ale výživná

Strukoviny boli popri obilninách základnou zložkou výživy ľudí na celom svete od počiatku dejín. Tieto plodiny sú pre človeka užitočné aj tým, že tvoria významnú zložku krmovín hospodárskych zvierat.


Pestovanie strukovín bolo veľmi rozšírené nielen v roľníckych rodinách, ale aj na šľachtickom dvore. Veľkú spotrebu strukovín si vyžadovali aj časté a dlhotrvajúce pôsty. V čase pôstu bola strava striedma, čo pre organizmus človeka malo racionálny význam.

Aj na Slovensku boli zásadné rozdiely medzi spôsobmi stravovania mešťanov a ľudových vrstiev. Mestské múzeá a skanzeny nám približujú a dokumentujú lokálny charakter stravovacej kultúry. V tomto čase sú expozície zamerané aj na pôstne obdobie. A tak sa pri našom putovaní po regiónoch aj v pohraničných oblastiach dozvedáme zaujímavé a užitočné informácie.


Hrach na veľa spôsobov

Dozvedáme sa, že k najstarším kultúrnym plodinám známym od staroveku patrí hrach. Vraj ho ľudia jedli už po tisícročia ako typickú strukovinu. Nechali ho na poli dozrieť a vylúpané suché semená varili ako kašu alebo polievku. V čase nedostatku obilnín sa mlel aj na múku, z ktorej piekli hrachový chlieb. K rituálnym jedlám starých Slovanov patril tiež uvarený hrach podávaný s medom, makom alebo rozvareným sušeným ovocím. Ďalej sa dozvedáme, že veľmi stará forma úpravy hrachu na pokrm sa zachovala až do 20. storočia v niektorých oblastiach Čiech a Moravy. Ide o „pučálku“ alebo „pálenec“, ktoré sa pripravovali tak, že sa hrach nechal vo vode a teple tak dlho, až naklíčil a potom sa buď jedol surový, alebo sa rýchlo nasucho opražil. Kedysi dávno vraj v pôste predávali „pučálku“ aj v Prahe na trhu v Kotcích baby – pučálnice asi tak, ako dnes vidíme predávať jedlé gaštany, keď hrach pražili v prenosných kotloch. Zo starších písomností a dokumentov o konzumácii „pučálky“ vyplýva, že sa jedla málo osolená alebo osladená a prežívala ako typické pôstne obradové jedlo na tzv. Škaredú stredu.

Zabudnúť ale netreba ani na bôb, ktorý patrí zrejme k najstarším strukovinám ľudstva, píše sa o ňom už v Starom zákone.

Príprava hrachovej pučálky, z knihy Praha neznámá, Petr Ryska.


Aj vo svete

Pôvodnú prípravu hrachu na obradové jedlo pod názvom „hrachový kyseľ“ dokladá z minulosti aj Bielorusko. Rozvarený hrach sa prepasíroval cez sito a takto získaná masa sa nechala odstáť a stuhnúť. Jedlo sa rozkrájalo na kúsky a polialo roztopeným maslom. Aj v starej Rusi bol hrach známy ako rastlina symbolizujúca prosperitu. Aj v Poľsku sa podával uvarený celý hrach poliaty rastlinným olejom alebo maslom, uvarený hrach s kyslou kapustou, sušeným ovocím alebo aj na sladko s medom.

Pri obzretí sa do minulosti sa ďalej dozvedáme, že hrachová polievka a hrachová kaša, hrach uvarený s kapustou alebo krúpami, patrili medzi bežné a rozšírené jedlá aj u nás. V 19. storočí bol cenený najmä hrach pestovaný v oblasti Spiša a Turca.


Dôležitosť strukovín

Strukoviny boli popri obilninách základnou zložkou výživy ľudí na celom svete. K tradičným strukovinám u nás stále patria: bôb, fazuľa, hrach a šošovica. V roľníckych kultúrach mali strukovinové jedlá pôvodne rituálny význam a symbolizovali želanú prosperitu, podobne ako obilniny. Nie nadarmo Slovania oddávna zdobili hlinený hrniec na kašu ornamentom v tvare vlnovky, ktorá mala kedysi rituálny charakter, symbolizovala rodinné zásoby, ktoré mohli počas roka kolísať, ale nesmeli klesnúť pod určité množstvo. Kaša sa v minulosti podávala na spoločnej mise, z ktorej sa brala lyžicou. Stôl a misa priťahovali rodinu k sebe, a tak všetci doma piľnovali, aby sa nerozbila.

Roľníci sa každý deň dotýkali pôdy, zapodievali sa jej vlastnosťami a postupným bádaním. A tak so svojím zdravým sedliackym rozumom prišli na to, čo sa do pôdy „hodí“ a čo nie. Túto jej vlastnosť vystihuje aj stará česká ľudová pieseň: „Na horách sejou hrách, na doline čočku...“

Spracovala: Viera Mošoňová

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13, 5. apríla 2023)


Comments


bottom of page