27-ročný Jakub Krajger zo Starej Ľubovne žije už štvrtý rok v krajine s vyše 7 tisíckami ostrovov. Ako sám hovorí, jeho druhým domovom sa stala Manila, hlavné meste Filipín, kde žije 20 miliónov obyvateľov. Aj keď podľa štatistík nie je krajina, čo sa týka nákazy koronavírusom na tom najhoršie (5223 nakazených, 335 úmrtí), ako vraví nadaný mladý muž, ktorý našiel v ázijskej krajine herecké príležitosti, je to aj vďaka veľkej disciplinovanosti a veľmi razantným opatreniam.
„Na Filipínach sa začalo dosť prísne hneď po prvých 20-tich nakazených. Krízový štáb začal obmedzovať lety do a von z krajiny a následne po týždni úplne zatvorili najprv mesto Manila a na to celý ostrov Luzon,“ priblížil nám Staroľubovňan.
Na rúška sú zvyknutí
Ako nám Jakub referoval, na rúška si zvykať nemusel, pretože tie sa tam nosia bežne aj bez vírusu, a to kvôli smogu v hlavnom meste. Vysporiadať sa tu ale museli s naozaj prísnymi opatreniami od samého začiatku. „Len jeden člen z rodiny môže ísť na nákup potravín alebo do lekárne s povolením, ktorý vydala polícia, je to takzvaný Quarantine pass, ktorý je s vaším menom,“ povedal Jakub, ktorý pochodil kus sveta, kým zakotvil v krajine, kde našiel prácu, srdečných a prajných ľudí a aj priateľku.
Hrozia pokuty i väzenie
Ako našinec podotkol, napriek rešpektovaniu príkazov sa, samozrejme, aj tam nájdu takí, ktorí sa ich snažia obchádzať. Neoplatí sa im to však, lebo nariadenia sú opatrené aj pokutami vo výške okolo 1000 dolárov a hrozí aj mesiac i viac vo väzení. J. Krajger vie, čo sa deje aj na Slovensku, je v dennodennom kontakte s rodinou. Prekvapujú ho iba niektoré európske noviny, ktoré podľa neho neinformujú správne o Filipínach. „Podávajú nepravdivé, až zavádzajúce informácie,“ načrtol mladý muž, ktorého pracovný život je tiež poznačený pandémiou. „Natáčania pre televízie sú zastavené, ale mám aj druhú prácu. V tej sa venujem informačným technológiám pre jednu firmu, takže môžem pracovať aj z domu,“ priblížil Jakub. Ako ešte doplnil, cudzinci, ktorí sa nedostali pred uzatvorením krajiny preč, tu musia ostať až do konca uzatvorenia, a toto obdobie bolo predĺžené do 30. apríla.
Staroľubovňan síce pomýšľa na návrat na Slovensko, ale už len skôr rekreačný, myslí si, že domov sa dostane najskôr až v lete budúceho roka. Dovtedy drží prsty nielen krajine, kde našiel veľa pozitívnych impulzov, ale aj svojej rodnej. „Ľudia by mali byť viac zodpovední a nebrať to na ľahkú váhu,“ dodal.
foto: archív J.K.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 14 (15. apríl 2020)