Ľubovniansky výtvarník si maliarske umenie obľúbil už v základnej škole. A aj keď sa jeho študijné kroky vybrali iným smerom, maľovaniu sa venuje už viac ako tridsať rokov.
Vzorom mu bol mamin strýko, ktorý bol učiteľom a v sedemnástich rokoch ho k umeniu „pritiahol“. „Naučil ma pracovať s olejovými farbami. Neskôr som sa oženil a v tej dobe ešte neexistoval bezzápachový terpentínový olej. Kvôli jeho silnému zápachu som maľovať prestal. Po revolúcii som otvoril veľkoobchod s kancelárskymi a školskými potrebami. Dostal som sa k veľmi kvalitným ceruzám, pastelom, uhlíkom a podobne. Zlákalo ma to, tieto materiály v dome nezapáchali, a tak som začal opäť maľovať,“ povedal o sebe výtvarník, ktorý nikdy nie je spokojný s dokončeným obrazom. Preto sa svojich diel rád vzdáva, aby nemusel brať do ruky štetec a upravovať ich donekonečna.
Základom je ovládať techniky Stanislav Kaleta maľuje najmä krajinomaľby a kvetinové zátišia. Na svoj prvý obraz maľovaný olejovými farbami si najprv sám podľa postupu, ktorý ho naučil mamin strýko Viliam Kaleta, pripravil domáce ľanové plátno. „Bola to krajinka s borovicovým lesom, potôčikom a chalupou. Keď som ho ukázal strýkovi, vzal do ruky štetec, chalupu zväčšil takmer dvojnásobne a na obraze úpravu nebolo vôbec vidieť. Vtedy som pochopil, že olejomaľba je možno tá najľahšia technika, lebo pokazené sa dá ľahko opraviť,“ povedal S. Kaleta, ktorý ovláda rôzne štýly, či už ide o perokresbu, kresbu ceruzou, uhlíkom, pastelom, ale aj o maľbu akvarelom. „O každej technike je potrebné vedieť, ako sa materiál správa, na aký podklad ním maľovať, čím farbu nanášať. Ak maliar neovláda základy jednotlivých techník, veľmi ťažko vytvorí niečo trvácne a hodnotné,“ vysvetlil.
Kvalita verzus brak Veľkoobchodu sa venoval 20 rokov a pomohlo mu to zorientovať sa v produktoch. Mal prístup ku kvalitnému maliarskemu materiálu za dobrú cenu, ktorý je dnes, podľa neho, neskutočne drahý. „Chodievali sme na veľtrhy do Frankfurtu. Vystavovali tam všetky renomované firmy, ktoré vyrábajú umelecké potreby. Videl som mnohých umelcov pri tvorbe a mal som možnosť vyskúšať si rôzne materiály, ktoré sa používali na workshopoch. Dnes sa to dá dohľadať na internete, no je rozdiel vidieť niekoho pracovať na vlastné oči, ako si to pozrieť len na videu,“ skonštatoval S. Kaleta, ktorý dnes pozná len zopár obchodníkov, ktorí perfektne ovládajú svoje remeslo, a to v tom zmysle, že vedia poradiť aj s drobnosťou – akú tuhu zvoliť do obyčajnej pentelky či pera. „V tomto sortimente je dnes veľmi veľa braku, ktorý sa vozí k nám na Slovensko a mnohokrát, čo ma veľmi mrzí, sa používajú farby, ktoré sú absolútne nevhodné a nedá sa s nimi dobre pracovať. Je to ako s kozmetikou. Ak máte kvalitnú očnú linku, dá sa s ňou pekne a jednoducho namaľovať, nevynecháva farbu. S tou nekvalitnou už strácate viac času a idete si vypichnúť oko, len aby na viečku ostalo kúsok farby,“ prirovnal S. Kaleta.
Pohrúžený v krajinomaľbe Na tvorenie potrebuje vlastný priestor a dobrú muziku. „Keď tvorím, nesmiem sa zaoberať tým, že teraz idem vytiahnuť olejové farby, pripraviť si paletu, stojan. Všetko by malo byť už po ruke, aby som stihol zachytiť myšlienku. Nezaoberať sa tým, či niečo pofŕkam farbou,“ povedal výtvarník o procese tvorby, ktorý rád navštevuje galérie a všíma si najmä všelijaké farebné kompozície. No najviac inšpirácie čerpá z prírody. V jeho tvorbe je zachytených množstvo scenérií zo spišskej a zamagurskej oblasti. „Ako nemaľovať prírodu, keď žijem v tak nádhernom kraji? Chcem ju ľuďom ukázať, aby sa trochu pozastavili a všimli si krásu nášho regiónu. Baví ma zobrazovať ten istý námet rôznymi technikami, maľovanie je pre mňa veľkým relaxom. Keď tvorím, neexistuje nič, len plátno a štetec, celý svet je mi ukradnutý,“ prezradil o sebe autor, ktorý práve v tomto období chodí tvoriť do plenéru a vytvára nové krajinomaľby.
Miriama Sekelská, foto autorka
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 30 (18. august 2020)