Oslava 100-ročnice je vždy vzácna a výnimočná, a preto sa aj v redakcii Ľubovnianskych novín vždy potešíme príležitosti, keď sa vyskytne v meste či regióne. Po minuloročnej oslave jubilea s trojciferným číslom na torte najstaršieho Staroľubovňana Vojtecha Krajňáka, sme sa tak tešili tohto roku na ďalšiu vzácnu príležitosť. Najstaršia Staroľubovnianka Alžbeta Šišková mala v kolónke dátum narodenia napísané 17. október 1920. Žiaľ, namiesto oslavy sa musela jej rodina zmieriť s tým, že 21. februára 2020 odišla na večnosť. Stý list jej života teda ostal nedopísaný…
Aj životné rany
Najstarší Staroľubovňania si ale isto zaspomínajú na Alžbetu, rodenú Lomniczerovú bývajúcu na Nižnej ulici zo známeho rodu farbiarov. Mladší brat Štefan (zomrel v roku 2014) bol posledným žijúcim modrotlačiarom. Alžbeta sa narodila ešte počas 1. Československej republiky v mestečku Sátoraljaújhely (slovensky Nové mesto pod šiatrom), ktoré napokon pripadlo Maďarsku. Neskôr sa rodina vrátila naspäť do rodnej Starej Ľubovne. „V mladom veku prišla o mamu a vtedy jej bola oporou babuša, na ktorú vždy s láskou a úctou spomínala,“ dozvedeli sme sa od vnučky Anny. Rozlúčiť sa so 40-ročnou mamou musela Alžbeta dokonca v čase, keď jej išli v kostole ohlášky, aj preto sa namiesto tradičného bieleho závoja vydávala v čiernom klobúčiku. A osud chcel, že smútočné oblečenie si musela obliecť ešte niekoľkokrát. Doprial jej síce štyroch synov, troch z nich však prežila. „O Mirka prišli, keď bol ešte dieťa, veľká bolesť však prišla, keď tragicky zahynul 24-ročný syn Lacko. Krátko na to si Pán povolal k sebe aj manžela Romana, ktorého zdravie bolo podlomené aj následkom nespravodlivého politického väzenia v 50-tych rokoch,“ vyrozprávala nevesta Hanka. S manželom Mariánom, najmladším synom, sa o mamu starali ostatných 19 rokov v Šambrone. „Ťažké chvíle boli aj tie, keď pred 11-timi rokmi pochovala aj svojho najstaršieho syna Vlada a nevestu Magdu. Všetko ale prijímala s pokorou, začala sa ešte viac modliť, nikdy sa neopúšťala,“ spomínajú dnes blízki.
Skromná a pokorná
Tiež na to, že bola dlho čiperná, rozhľadená, veľa čítala, ešte na 99. narodeniny jej kupovali knihy, s chuťou si prečítala časopisy a aj Ľubovnianske noviny. „Mala rada ľudí, a keď už nikde nechodila, vždy sa pýtala, koho som stretla, a keď ju dal niekto pozdraviť, veľmi sa tešila. Ukazovali sme jej na Google Maps Starú Ľubovňu, prechádzali sme kedysi Nižnou ulicou, námestím… Veľmi sa tešila, že to takto vidí. Spomínala si aj na svoje kamarátky Margit, Aranku a jej sestru Jolanku Pencjakovú, rodenú Dlugolinskú, ktorá sa tiež dožila nádherného veku. Dokonca prekročila stovku…,“ pripomenula vnučka Anna. I to, že žiadne vážne lieky nebrala a až na sklonku života ju postihli dve menšie mozgové príhody, pritom z jednej sa prekvapivo vystrábila. Podľa blízkych bola príkladom veľkej pokory, skromnosti, trpezlivosti a zmieru so životom.
Pani Alžbeta, aj keď nedopriala svojej rodine, hlavne svojim 6 vnúčatám, 11 pravnúčatám a dvom prapravnúčatám nezabudnuteľnú oslavu, darovala im nádherné spomienky zapísané v ich srdciach. „Pre nás sú spomienky na ňu plné smiechu, hier, chuti oplátok s kakaovým krémom a narodeninovej torty s lentilkami,“ dopovie vnučka Anna.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 9. (10. marec 2020)
foto (archív rodiny)