Svoje detstvo a dospievanie prežila v Starej Ľubovni. V súčasnosti žije spolu s manželom na Liptove, kde sa pred niekoľkými rokmi rozhodli pre životnú zmenu. Venujú sa výrobe prírodných bylinkových mydiel – Krmešákov.
Ako dieťa chodila na výtvarnú a učila sa hrať na husle. Tvorenie bolo vždy prirodzenou súčasťou jej života. „Doma sme veľa kreslili, vyšívali, vyrábali, modelovali, recitovali. Mama vždy bola, a aj je veľmi tvorivý človek. Zakaždým niečo vymyslela,“ zaspomínala si S. Strenková. Vďaka otcovi nadobudla veľmi blízky vzťah k prírode, rastlinám a záhrade. Navštevovala Gymnázium Terézie Vansovej. „V škole mi veľmi nevoňali matematika, fyzika a chémia. Paradoxne sa dnes moja činnosť točí okolo saponifikačnej chemickej reakcie. Moje vysokoškolské vzdelanie je technické, ale vo vyštudovanom odbore som sa „nenašla“. Vyštudovala som vďaka vypestovanej húževnatosti a výchove – zafungovala mamina veta „Čo začneš, to aj dokonči!“, ktorá sa mi zažrala pod kožu. Dnes by som študovala práve chémiu alebo niečo okolo fytoterapie, rastlín, bylín či záhradnú architektúru,“ rozhovorila sa o svojom študentskom živote S. Strenková.
Malý zlom v jej živote nastal, keď sa s manželom presťahovali do malebnej dedinky blízko Liptovskej Mary – do Krmeša. „A veľký zlom, keď sme sa s manželom rozhodli pre zmenu životného štýlu. Po rokoch „manažérskeho života“ v štátnej a verejnej správe ma zachvátila neprelomiteľná chuť niečo vyrábať, nechávať za sebou hmatateľný výsledok práce. No a keď sa pán Život rozhodne, môžeš študovať, čo chceš – bude z teba mydlárka,“ povedala s úsmevom S. Strenková, ktorá – ako prezradila, mala pre kvalitné dobré mydlá slabosť vždy.
Pred tromi rokmi dostala na Vianoce od manžela poukaz na kurz výroby tradičných mydiel v Čechách. „Mydlá sme najprv skúšali vyrábať doma – v kuchyni. Iba pre seba. Potom pre rodinu, neskôr už aj pre známych a začal byť po nich dopyt. Nebol to pripravený projekt, priniesol to život. Nasledovalo dlhé obdobie boja s nariadeniami Európskej únie a vybavovania po úradoch. Výroba mydla je epidemiologicky závažná činnosť, spadá pod štátny zdravotný dozor a naše výrobky sú registrované na portáli kozmetických výrobkov EÚ. Než sme v našej Havránke – prevádzke na výrobu mydiel vyrobili prvé mydlá, trvalo to rok a pol,“ opísala začiatky zručná mydlárka, ktorá je zároveň bylinkárkou, skladníčkou, dekoratérkou, marketingovou pracovníčkou a konateľkou firmy.
Bylinky z vlastnej produkcie Bylinky do Krmešákov buď pestujú, alebo zbierajú na liptovských podhorských lúkach, a ručne sušia. „Na bylinky treba pripraviť pôdu, zasiať/zasadiť, prijať opatrenia proti škodcom a chorobám, potom starostlivo ručne zbierať a sušiť a veľmi dôsledne uskladniť. Bylinky sušíme výhradne prirodzene – v podmienkach malej, drevenej, tmavej, vetranej sušiarne a ohľaduplne, aby si zachovali vôňu, farbu a všetky potrebné látky v čo najväčšej miere, dôsledne ich uskladniť, no a o hriadky po zbere sa opäť treba postarať. Ak máte pocit, že je to pri 15-tich druhoch byliniek dosť práce, spolu s výrobou a so zabezpečením firmy, tak vás pocit neklame,“ priblížila proces prípravy byliniek do mydiel S. Strenková, ktorá má však z celej škály potrebných činností najradšej tvorbu nových mydlových receptúr. „Nové mydlo „šperkujem“ asi rok, kým dosiahnem tvrdosť, odolnosť, penivosť, farbu, vôňu podľa svojich predstáv. Všetko treba urobiť starostlivo. Pred uvedením na trh treba dať bezpečnosť mydla posúdiť akreditovanému pracovisku. Mnohé „paramerte“ sa dajú vypočítať, ale mnohé nie. Saponifikačná reakcia je „koťuha“. A tiež veľmi rada pracujem na bylinkových hriadkach. Bylinky stačí pochopiť – odvďačia sa vám.“
Osobitý vzhľad Mydlá ponúkajú hlavne bezobalovo. „Tento variant voláme „Na mydlovničku“, no máme aj ozdobené – dekorované, cez mydlo je páska z recyklovaného papiera farbená prírodnými výťažkami, na páske je bylinka charakterizujúca druh mydla. Chceli sme, aby Krmešáky boli také „svoje“. Typické pre prostredie, v ktorom vznikli, už na prvý pohľad charakterizujúce prírodu, liptovskú kvetenu,“ uviedla tvorkyňa mydiel. Odpad z ich výroby a výrobkov je odbúrateľný prírodou, a ak nejaký vznikne, tak minimálny a recyklovateľný. „Pribúdajú ľudia, ktorí vedia oceniť prírodný produkt ako taký a tých, ktorí prírodné bezobalové produkty aj používajú. Pribúdajú aj tí, ktorí si vážia ručnú výrobu, pestovanie, ručný zber bylín a pridanú edukačnú hodnotu našich mydiel,“ zhodnotila S. Strenková, ktorá z momentov, keď nad mydlami stoja zákazníci a skúšajú identifikovať lisované bylinky na páskach mydiel, vycítila istý obraz. „Ľudia žijú od prírody ďaleko a kvet rumančeka od kvetu sedmokrásky rozozná málokto.“
foto: archív S.S.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 40 (29. október)