top of page
  • Writer's pictureMgr. Miriama Sekelská

SERIÁL: Skrutkáreň - pýcha Starej Ľubovne

Závod Skrutkáreň zamestnával množstvo ľudí, aj dnes sa nájdu pamätníci, ktorí sú ochotní podeliť sa s našimi čitateľmi o svoje spomienky i zážitky. Jedným z nich je aj Jozef Novák, Staroľubovňan, ktorý v Skrutkárni odpracoval úctyhodných 33 rokov. Napriek tomu, že vyštudoval niečo iné, zamestnal sa na úseku technického rozvoja a vývoja. Z jeho rozprávania sme sa dozvedeli všeličo o tom, ako to kedysi v podniku fungovalo.

Vyrozprával nám podrobnosti o výrobe, rôzne pracovné zážitky, ale aj vtipné príhody. A priam prevratné a až neuveriteľné! Je jedným z autorov Československých štátnych noriem pre skrutky a dlhodobo viedol podnikovú kroniku. V dôkladne spracovanej pamätnej knihe úhľadným písmom zachytával dôležité udalosti od roku 1981. Sú v nej však zapísané aj spätné záznamy od roku 1960. Počas svojho pôsobenia v závode prispieval aj do Ľubovnianskych novín. Z archívu sme vybrali aj jeden z článkov, ktorý napísal k 25. výročiu Skrutkárne.


Čo sa písalo o Skrutkárni v roku 1985?

PRIPOMENIEME SI 25. VÝROČIE VZNIKU SKRUTKÁRNE (5)


Súbežne s rozvojom výroby stará sa podnik aj o riešenie bytových otázok svojich zamestnancov. Na sídlisku v Starej Ľubovni má podnik pridelených 116 bytov, z toho 49 podnikových a 67 podnikovo-družstevných stabilizačných bytov. Podnik poskytuje nenávratné pôžičky aj na individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov pre svojich zamestnancov.


Ochrana zdravia pracujúcich je okrem preventívnych opatrení zabezpečovaná od roku 1979 vo vlastnom zdravotnom stredisku v internej ambulancii, kde pracuje lekár a zdravotná sestra, v zubnej ambulancii pracuje lekár, zdravotná sestra a laborantka. Raz v týždni je zabezpečené audiometrické vyšetrenie sluchu. Zdravotné stredisko v spolupráci so ZV ROH zabezpečuje liečbu našich pracovníkov v kúpeľných zariadeniach, v poslednom období je zabezpečené ambulantné liečenie vo Vyšných Ružbachoch.


Aby bola umožnená práca aj matkám s maloletými deťmi, snahou podniku bolo mať vlastné predškolské zariadenia. A tak už v roku 1965 boli zriadené podnikové detské jasle s kapacitou 35 miest a v roku 1979 materská škola s kapacitou 60 miest. Keďže tieto zariadenia nepostačovali, pristúpilo sa v roku 1981 k výstavbe novej materskej školy a detských jasieľ nákladom 11 800 000 Kčs, ktoré sú otvorené od 1. 9. 1984. Taktiež pre nevyhovujúcu kapacitu starej závodnej kuchyne a jedálne bola postavená nákladom 11 200 000 Kčs nová závodná kuchyňa a jedáleň, ktorá od augusta minulého roku slúži pracovníkom podniku.


Vedenie podniku venuje pozornosť aj ľuďom, ktorí dosiahli významné životné jubileá a ktorí opúšťajú podnik ako dôchodcovia. Aspoň raz ročne sa vracajú do kolektívu skrutkárov tí, ktorí tu prežili niekoľko rôčkov, aby trochu omladli a zaspomínali si na časy, keď ešte stáli za strojmi.

Rekreácia pracovníkov podniku a ich detí je zabezpečená v rekreačných zariadeniach v rámci Slovenska a v zahraničí najmä v MĽR – Egeri, Hevesi, kde tohto roku sa rekreovalo 160 zamestnancov podniku a ich rodinných príslušníkov a v Bulharsku pri mori sa rekreovalo 80 zamestnancov.

Vranovský (vľavo), za ním Novák na jednej z mnohých podnikových akcií.

Obľúbené sú aj každoročné športové zápolenia zväzákov s družobnými podnikmi Osvětlovací sklo, n. p. Valašské Meziříčí a Zbrojovka Jablůnka. Zásluhou ZV ROH bolo umožnené desiatkam detí zamestnancov podniku naučiť sa plávať pod odborným dozorom na kurzoch v Prešove.

Z dôvodu zabezpečenia kvalifikovaných pracovníkov vo výrobe vzniklo v roku 1965 v skromných podmienkach učňovské stredisko, ktoré v prvých rokoch svojej pôsobnosti pripravovalo 10-12 učňov v jednotlivých ročníkoch. Tento počet pochopiteľne nestačil kryť potrebu pracovníkov, ktorá bola daná prudkým rastom výroby. Preto sa v roku 1977 pristúpilo k rekonštrukcii dielní, rozšíreniu celkovej plochy učilišťa. Počet miest v jednotlivých ročníkoch stúpol až na 37. Za 20-ročného trvania učňovské stredisko vyučilo 405 kvalifikovaných pracovníkov v profesiách strojný zámočník, nástrojár a strojný mechanik. Vzhľadom na novú štruktúru učňovského školstva dňom 1. septembra 1984 začala sa výuka aj pre Závody 1. mája, závod Tesla a Vzorodev.


Učňovské stredisko dosahuje dobré výsledky nielen v odbornej príprave, ale aj vo výchove mimo vyučovania predovšetkým v krúžkoch technickej tvorivosti mládeže vo volejbale a stolnotenisovom krúžku. Učni sa každoročne zúčastňujú na zápoleniach – športových stretnutiach učňovského dorastu a pracujúcej mládeže, v rámci podnikov VHJ HD.

Tohto roku oslavovala naša Československá socialistická republika svoje veľké a významné výročia. Bolo to predovšetkým 40. výročie oslobodenia vlasti slávnou Sovietskou armádou spod fašistickej poroby a 41. výročie hrdinského boja účastníkov SNP. Bola nám vrátená sloboda, bez ktorej by neexistovali ani tieto kapitoly z dvadsaťpäťročnej histórie nášho podniku, mesta.


Jozef Novák, podnikový kronikár

17. október 1985

 

Spomienky bývalého zamestnanca

JOZEFA NOVÁKA:

Vyštudoval som geológiu a od 1. februára 1967 som sa zamestnal v Skrutkárni na úseku technického rozvoja a vývoja. Mal som na starosti technickú normalizáciu, propagáciu a technickú knižnicu, kde som zháňal literatúru a materiály pre kolegov, ktorí riešili vývojové úlohy. Popri tejto funkcii som písal podnikovú kroniku. Raz za rok som si k nej sadol a spracoval som nachystané podklady z celého roka, z výrobného procesu alebo aj podujatí. Odovzdal som ju prednedávnom Ľubovnianskemu múzeu, aby nezapadla prachom a ostali po nás spomienky.


Zažil som dve etapy rozšírenia Skrutkárne. Prvá prebiehala v rokoch 1971 – 1975 a druhá na začiatku 80-tych rokov. Vraj sa mal závod postaviť ako zrkadlový obraz už vybudovanej Skrutkárne. Podľa mňa bolo však dobré, že sa v stavaní nepokračovalo. Strojné zariadenia prišli v 60. roku zo Šroubárne Žatec. Mali už čosi odžité a odrážalo sa to aj na kvalite, avšak v tej dobe postačovala, no už sa nebolo kam posúvať. Celkovo, čo sa v Skrutkárni spravilo, muselo byť naplnené prevažne kvôli nejakému chystanému výročiu.


ŽIVOT SKRUTKY

Základným materiálom bol drôt v kotúčoch. Keď sa z drôtu odstrihla požadovaná dĺžka, pokračovala na lis. Kúsok drôtu sa dal do kovovej zápustky (formy) a z časti, ktorá vytŕčala, sa vytvorila hlavička. Po lisovaní prišlo drážkovanie, ktorým sa urobila medzera uprostred hlavičky na skrutkovač. Treťou operáciou bolo vytvorenie závitu, ktorý sa robil rezaním, frézovaním alebo valcovaním, ktoré sa využívalo pri skrutkách do dreva, a to: šesťhranná, zapustená, šošovkovitá a polguľatá. Pri šesťhrannej skrutke sa ešte orezávala hlavička, ktorá bola spočiatku okrúhla. Celkovo bolo približne 30 normalizovaných druhov skrutiek. Vyrábali sa aj nenormalizované - neboli na nich normy, ale podľa požiadaviek odberateľa.


Som autorom Československých štátnych noriem pre skrutky okolo roku 1983 až 1984, dnes už, samozrejme, nie sú platné. Každá skrutka mala predpísaný priemer hlavy, dĺžku drieku a závitu. Najprv sa urobil návrh, ten sa posielal do významných podnikov, kde sa skrutky používali a buď ich odsúhlasili, alebo pripomienkovali. Takýto proces trval aj tri roky, kým z toho vznikla štátna norma.

Posledný zápis v kronike je z 29. apríla 1993

Vyvážalo sa do Talianska, Nemecka..., keď sa prvýkrát poslali skrutky na americký kontinent, cestovali loďou a neboli extra chránené pred vlhkosťou, dorazili tam zhrdzavené. A, bohužiaľ, sa raz stalo aj to, že sa vytrávili ryby. Keď sa v pozinkovni začala robiť povrchová úprava, pri ktorej sa používali rôzne nebezpečné látky, aj napriek zabezpečeniu sa nejakým nedopatrením látka dostala do Popradky.


SPOMIENKY NA KOLEKTÍV

Na kolektív mám dobré spomienky, mali sme dobrého vedúceho. Zabezpečoval letné zájazdy k moru do Bulharska, Maďarska, celý podnik nám to závidel. Raz ročne sme sa tiež stretávali na „guľašpartiji“, keď sme sa pozbierali aj s rodinami, bolo nás aj 60 – 70 na akcii. Párkrát ročne sme sa ako pracovný kolektív stretli pod Bujačou skalou v Pasterníku. Večer sme sa vždy rozchádzali spievajúc. Kolegov som mal okrem Ľubovňanov, z Jarabiny, Hniezdneho, Novej Ľubovne, Vyšných Ružbách a z Podolínca. Raz sa stalo jednému, že večer sadol na vlak domov do Podolínca, no jemne potužený zaspal a prebudil sa v Poprade. Odtiaľ išiel najbližší vlak do Ľubovne o pol druhej ráno, tak si počkal. Naspäť sa previezol až do Plavča, ale odtiaľ prišiel ráno o trištvrte na šesť načas do roboty, aj keď celú noc precestoval. Povystrájali sme kadečo, kolegovi som raz po takej akcii skryl topánky. Na ďalšiu som prišiel na bicykli a odplatou bolo, že som ho potom našiel zavesený na strome.


VEĽKÝ OBRAT PO NEŽNEJ

Po revolúcii v roku 1991 som robil vedúceho podnikovej predajne Skrutkárne, približne až do konca roka 2000. V predajni sa predávali podnikové výrobky a okrem toho aj plech, klince, zámky, kľúče a kľučky. Predpoklad bol, že za mesiac zarobíme 80 000 korún, ale bol to takmer milión. Do roku 1995 to bolo divoké obdobie, niektorí nabrali materiál a nezaplatili, potom som musel chodiť svedčiť po súdoch. Napriek všetkému na tých 33 rokov spojených so Skrutkárňou spomínam len v dobrom.


Spracovala: ms

foto: archív ĽM, J.N., ms


(4. časť nabudúce)

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 44 (24. november 2021)

Kommentarer


bottom of page