Aby bol učiteľ zapamätateľný v dobrom slova zmysle pre mnohé generácie, to chce čosi navyše, okrem profesionality i srdcový vklad, charizmu a hlavne lásku k profesii. Pre učiteľstvo sa treba jednoducho narodiť. Uplynulý týždeň, keď sa mnohí deviataci či maturanti lúčili so svojou školou, mnohí si v srdciach odniesli iste práve takých učiteľov. Snažil sa ním byť aj Jozef Bretz zo Základnej školy na Levočskej ulici, pre ktorého bol školský rok 2019/20 posledným v pracovnej kariére.
Prvá a jediná škola Stiahnuté hrdlo a slzy na krajíčku mal v posledný deň školského roka, ktorý je tiež výnimočný, Jozef Bretz. Ani nevedel presne opísať pocity, keď školu, ktorá bola jeho prvým a jediným pracoviskom, opúšťal. „Možno to ešte príde o deň – dva, ale viem, že práca, ktorú som robil, ma veľmi bavila a práca s deťmi je niečo neopísateľné,“ naznačil dlhoročný pedagóg. Výnimočne pôsobil vysoký štíhly učiteľ už na 1. stupni, kde s drobcami vidieť skôr panie učiteľky. Všeobecne je učiteľov v školách dnes ako šafranu, Levočskú nevynímajúc. J. Bretz si ale vyskúšal aj manažerskú prácu v pozícii zástupcu riaditeľa a učil aj staršie ročníky, hlavne predmety technických prác a telesnej výchovy. „Počas tých rokov som tu stretol rôznych žiakov – talentovaných i menej talentovaných, ale každý, ktorého som učil, bol niečím výnimočný. A toto si odnášam, tieto skúsenosti so sebou,“ povedal pedagóg v deň rozlúčky so školou, do ktorej bol prijatý v septembri 1981, ale hneď nastúpil na vojenčinu a od októbra 1982 učí v škole nepretržite. Odučených má tak 38 rokov.
Učil aj svojho riaditeľa Dlhoročný pedagóg si nemyslí, že žiaci sa počas desiatok rokov zmenili a už vôbec nie k horšiemu. „V podstate nie sú iní, len doba deti mení, je pretechnizovaná a myslím si, že sa ťažšie pracuje so žiakmi, lebo sú zvyknutí na sociálne siete, na internet a menej pracujú s materiálom v textovej podobe, ako sú knihy a podobne. A to zanecháva svoje stopy, jednoducho doba mení aj nás, aj deti,“ zhodnotí generačné premeny. Napokon, odpočet jeho odchovancov je siahodlhý, učil dokonca aj svojho posledného riaditeľa. „Odovzdali sme žezlo generácii, ktorú sme aj vychovávali, a to nás teší,“ potvrdí s úsmevom. Napokon, sympatie sú obojstranné. „Pán učiteľ Bretz je prosto PÁN UČITEĽ,“ zhodnotil stručne, ale veľavravne riaditeľ Peter Höger a posledné dve slová vyslovil s veľkým dôrazom. „Škola mi určite bude chýbať, ale človek si musí uvedomiť, že aj zdravie má len jedno a treba sa pozrieť aj do budúcnosti a užiť si aj dôchodok,“ dopovedal dnes učiteľ-penzista, ktorý verí, že si zaslúžilý odpočinok užije a vie, že určite sa nebude nudiť. A hlavne, keby si mal opäť vybrať, bolo by to učiteľstvo. Napĺňalo ho a verí, že tak ako žiaci zanechali stopu v ňom, zanechal ju aj on v nich.
Foto: archív ĽMS
Článok bol publikovaný v ĽN č. 26 (7. júl 2020)