Renáta s manželom Milanom vyrástli v Starej Ľubovni a rozhodli sa tu založiť rodinu. Najprv sa im narodila dcérka Kristína a o niečo neskôr sa začali tešiť na syna Martina. Ich vtedy ešte nenarodenému synovi diagnostikovali vážnu vývojovú chybu. O jeho život tak museli bojovať ešte predtým ako prišiel na svet.
V 16. týždni tehotenstva sa Renáta dozvedela, že má zlý výsledok krvných testov, ktoré zisťujú pravdepodobnosť dvoch chorôb, Downovho syndrómu a rázštepu chrbtice, odborne spina bifida. „Vtedy sa môj život zastavil, nastal silný šok. Intuitívne som vnímala, že to bude práve spina bifida, keďže pravdepodobnosť bola jedna k dvom. Na druhej strane som verila, že to snáď nebude pravda,“ prezradila Renáta. Potom prešiel neuveriteľný mesiac čakania na podrobný morfologický ultrazvuk v Martine, ktorý napokon ochorenie potvrdil…
Lekár v Martine manželom Labantovým navrhol tri možnosti. „Prvú – potrat, to sme odmietli. S manželom sme viedli nekonečné rozhovory, ktoré vystriedalo nekonečné ticho, keď si každý túto správu musel spracovať svojím spôsobom. V jeden večer som však Milanovi povedala, že sa o naše deti postarám, že urobím všetko preto, aby boli šťastné a ľúbené. Vtedy mi povedal, že všetko spolu zvládneme,“ spomína Renáta na zlomové rozhodnutia.
Ďalšou možnosťou, ktorú im lekár ponúkol, bola prenatálna operácia v zahraničí. Ide o operáciu dieťaťa v maternici. „Lekár nám vymenoval zopár štátov, medzi nimi aj Švajčiarsko, avšak túto možnosť nám neodporučil. Mal pacientku operovanú laparoskopicky, u ktorej zákrok poškodil bábätko ešte viac. Manžel sa kvôli tomu priklonil viac k tretej možnosti – operácii bábätka po narodení,“ vysvetľuje mama Renáta.
Operácia vo Švajčiarsku
Dlho po tom sa nič nedialo. Prišli Vianoce, paradoxne to boli pre Renátu tie najpokojnejšie a akoby najkrajšie, aké doteraz zažila. „Tešila som sa zo staršej dcérky, ktorá mala vtedy rok a pol. Zamerala som sa na pohodu a lásku, všetko nepodstatné a zhon zmizlo. Jedného dňa zazvonil telefón a nastal zlom. Otec Peter,
„V jeden večer, keď už deti spali, mi môj ktorý vedie naše spoločenstvo rodín, ma
manžel prišiel poďakovať, že som nešla na nakontaktoval na lekára Mareka Drába v
potrat a zabojovala o nášho syna. Žiadne Bratislave. Na základe ultrazvuku posúdil,
slová neboli vtedy potrebné… Bolo to moje že v našom prípade prichádza do úvahy
najťažšie, ale zároveň najlepšie životné aj prenatálna operácia. Spolu s doktorom
rozhodnutie. Deti majú úžasného otca a s Františkom Hornom nám zachránili syna,“
jeho podporou a zmyslom pre humor sa vraví Renáta a dovysvetlí, že nie všetky plody
nám ide ľahšie.“ s rázštepom sú na túto operáciu vhodné.
Zoperovať ich museli do týždňa, pretože zákrok sa vykonáva v 19. až 26. týždni tehotenstva a ona bola už v 25-tom. A to štvrtou mamičkou zo Slovenka, ktorá podstúpila prenatálnu operáciu vo švajčiarskom Zürichu. Doteraz ju z našej krajiny podstúpilo len osem mamičiek. Martinov rázštep bol najväčší, aký dovtedy vo Švajčiarsku operovali. „V našom prípade hovorím o zázraku. V spolupráci s úžasným tímom lekárov zasiahol aj Boh. Martin nemá hydrocefalus, má voľné hybné nožičky, aktuálne sa nám stavia na nôžky, ciká a kaká sám, čo je, pri takom rozsiahlom poškodení, neuveriteľné,“ s pokorou rozpráva Renáta.
Návrat domov Švajčiarski lekári chceli bábätko aj odrodiť a urobiť potrebné vyšetrenia. Keď mal Martin mesiac, vrátili sa domov. „Robili mu aj plastiku chrbátika, lebo rázštep šiel do šírky. Tú jazvu má naozaj krásnu. Dívam sa na ňu s rešpektom, som na ňu mimoriadne hrdá,“ vraví dnes pyšná mama.
Martin od príchodu domov cvičí Vojtovu a ďalšie potrebné rehabilitačné metódy. Pridajú mu individuálne plávanie a zvažujú hipoterapiu. „Starostlivosť o choré dieťatko je kolotoč rehabilitácií, ktoré si vyžadujú nesmierne veľa energie a disciplíny. Zaťažujú finančný rozpočet, je to neustále zoznamovanie sa s komplikáciami diagnózy, zlepšovanie sa v komunikácii s lekármi, špecialistami… Naozaj sa nenudíme,“ dopovie húževnatá mama. Rodina začína uvažovať, že ho dá do škôlky. Martin je silný 2-ročný chlapček, veľmi chtivý a jeho najväčším hnacím motorom je jeho staršia sestra Kristína. V meste je všetko dôležité po ruke. A tak sa dá všetko ostatné zvládnuť…
foto: archív R.L.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 27-28 (14. júl 2020)