top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

PROFIL Mladému poetovi Rolandovi Budzákovi vyšiel básnický debut

Rodák z Vyšných Ružbách, študent tretieho ročníka Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša v Starej Ľubovni Roland Budzák nedávno knižne debutoval básnickou zbierkou s názvom Opitý na tvoj povel. Čo vedie 18-ročného mladíka v dobe digitálneho progresu k pohnútke zhmotniť vlastnú 93-stranovú poetickú prvotinu a ako vníma svoj zápal pre veršovanie v širšom kontexte?



PLACHÉ VZLETY

„Prvé básne som začal písať na základnej škole, asi v 14-tich. Odvtedy sa poézii venujem viac,“ približuje inklináciu k raným autorským pokusom talentovaný stredoškolák, pričom priznáva, že si prešiel fázou utajovaných výtvorov. „Takmer každý začínajúci autor svoje diela najskôr skrýva pred ostatnými, a tak tomu bolo aj u mňa. Jedna z prvých básní bola, samozrejme, o dievčati, ktoré sa mi páčilo, keď som bol mladší. Keďže som s inými ľuďmi o svojich básňach často nehovoril, zlepšoval som sa len čítaním a písaním poézie. Mnoho básní a veršov som vyhodil alebo vymazal. Cítil som síce podporu a záujem od mojich najbližších, no väčšinou som o tom skrátka nikomu nevravel.“

Hoci Roland voči otvorenému náhľadu do svojich pilotných zápiskov prechovával zdržanlivosť, počiatočný ostych prekonal i vďaka pomocnej ruke pedagóga. „Môj učiteľ slovenského jazyka zo základnej školy bol prvým človekom, ktorému som ukázal svoje verše s cieľom dozvedieť sa, ako to vníma niekto iný, viac skúsený v tejto oblasti.“


VIRTUÁLNY RUKOPIS

Od momentu objavu potenciálu sa Rolandove umelecké vlohy prejavovali intenzívnejšie. V snahe o čo najprirodzenejšie priblíženie sa čitateľskej verejnosti básne pravidelne uverejňoval aj na sociálnej sieti, kde zožal pozitívne ohlasy. „Bolo obdobie, kedy som mal na Instagrame účet s názvom Obraz mysle, kde si mohli ľudia voľne prečítať básne odo mňa. Premýšľal som aj nad pseudonymom, no zatiaľ to neprišlo.“ Básnik povestný kučeravými vlasmi a autentickým prejavom ďalej rozvádza podstatu toho, čo ho primälo k neskoršiemu, zrelšiemu tvoreniu bez okolkov: „Ľudia prežívajú krásne i smutné chvíle každý deň. Poézia umožňuje zachytiť to krásne a umocniť daný okamih. Pomáha nám prejsť cez to smutné a presne to ľudia potrebujú. Sám nie som výnimkou, preto som začal písať.“


OPITÝ NA TVOJ POVEL

„Moja zbierka sa skladá zo sedemdesiatich básní, pričom najstaršia z nich má dva roky a najnovšiu som napísal tesne pred tlačou,“ objasňuje nadaný gymnazista, ktorý jedným dychom dodáva, že pri dizajne vsadil na strohosť, „knihu som chcel jednoduchú, aby sa ľudia zamerali čisto na poéziu. Súbor básní sa celkovo skladá z piatich samostatných častí: Som, Opitosť, Samota, Ľud, Krásno. Prvá báseň, ktorá je zároveň i kapitolou, opisuje mňa ako osobu, preto sa volá Som. Básne píšem niekoľko rokov, preto bolo nutné vybrať a zoskupiť tie najhodnotnejšie. Samotné zozbieranie v počítačovej verzii a vytvorenie finálnej formy, ako aj grafickej podoby, trvalo zhruba dva mesiace.“


 KRÁSNO
O krásne je ťažko,
krásnu ešte ťažšie.
Preň stereotyp básne,
každého slova sú,
ako aj nádhera malieb,
ako aj veľkosť sôch,
tesané sklenými rukami,
do kameňa bohov.
O krásne je ľahko,
ak jej povieš zbohom,
a stále je tu,
a číta, ak čítaš,
hlavou vo hviezdach,
nohami na zemi,
áno, takto znie mi.

V knižke sa nachádza aj niekoľko ilustrácií, ktoré vzišli z návrhov Rolandovej rodiny a okruhu jeho kamarátov. Názov zbierky je úderný hneď na prvé počutie. „Ide o upravený verš jednej z mojich básní - metaforicky predstavuje stav, keď je človek takpovediac opitý istými pocitmi ako zaľúbenosť, smútok, ale aj inými ľuďmi a sebou samým. Tým sa básne mojej knihy zaoberajú.“


REALIZÁCIA VÍZIE

Zbierka básní, ktorá sa stala umelcovým štartovným počinom, bola zároveň i témou stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) dospievajúceho poeta. „Vždy mi prišlo ,cool´ napísať knihu a SOČ mi dala možnosť túžbu presadiť. Chcel som písať o niečom, k čomu mám blízko a porovnať rôzne pohľady a pocity ľudí k mojim dielam.“

Roland netají, že tým najťažším krokom paradoxne nebolo zdokumentovanie, ale konanie jemu vlastné. „Náročná bola práve tvorba básní, nakoľko polovica pozostáva z úplne nových výtvorov a múzu aj chuť človek nemá vždy. Obdobne práca s ilustrátormi v zmysle, aby zhotovili a opísali svoje kresby, nebola jednoduchá a občas bolo potrebné popohnanie. Odborné a praktické spracovanie témy som poľahky zvládol, keďže sa o poéziu zaujímam. Najprv som uviedol problematiku básnickej reči i metafory a neskôr som porovnával ilustrácie subjektov a ich slovné anotácie s autorským zámerom, čo bolo spolu s mojou knihou samotným výstupom.“

Pravou rukou študenta sa v čase prípravy práce stal jeho učiteľ slovenského jazyka a literatúry Ján Palša, ktorý ako konzultant zohral v procese kľúčovú úlohu a podľa slov gymnazistu to bola práve jeho ochota, ktorá k úspechu výrazne dopomohla. „Komisii u nás v škole sa nápad páčil, i keď mali isté výhrady voči štýlu jazyka, ktorým píšem, lebo je viac archaický a nie všetkým sa to musí páčiť. Podarilo sa mi postúpiť na krajské a celoslovenské kolo, kde sa komisiám kniha aj prezentácia pozdávala,“ osvetľuje autor.


MLÁDEŽNÍCKA RARITA?

Písanie poézie dnes nepatrí medzi bežnú záľubu majority adolescentov, avšak Roland vykresľuje odhad hĺbky záujmu rovesníkov o veršované umenie. „Zistiť, ako sú na tom dospievajúci vo vzťahu k básnictvu, bolo aj cieľom mojej SOČ. Prišli sme na to, že tí, ktorí k nej sami chcú mať vytvorené puto alebo majú isté vrodené cítenie pre umenie ako také, rozumejú poézií na vysokej úrovni a vidia v nej nepochybný zmysel. Samozrejme, záujem je nižší ako o prózu, ale stále tu je.“ Čím ďalej, tým viac tínedžerov počúva rapových interpretov. Ich texty vnímajú ako určitú výpoveď. Mladý poet, ktorý okrem hry so slovami nepohrdne ani hrou na gitare, opisuje, ako berie túto sféru: „Skladanie veršov a rýmovanie je zakomponované skoro v každej oblasti hudby a v rape možno najviac. Samozrejme, závisí to od rôznych faktorov a hlavne od kvality textu. Čo sa týka mňa, počúvam predovšetkým rock, indie rock a alternatívne smery, no pri písaní mám rád ticho a píšem doma aj v prírode. Múza ma navštevuje najmä večer a v noci - vtedy sa mi najlepšie premýšľa.“

VLASTNÝ ODKAZ

Je pre školopovinného básnika poézia útočiskom, apelom, sebavyjadrením alebo len popustením uzdy fantázie? „K tomuto sa hodí jedna myšlienka z filmu Spoločenstvo mŕtvych básnikov - Nečítame a nepíšeme poéziu, pretože je to milé. Čítame a píšeme poéziu, pretože sme členmi ľudského rodu. A ľudský rod je naplnený vášňou. A medicína, právo, obchod, inžinierstvo - to sú ušľachtilé činnosti, nevyhnutné na udržanie života. Ale poézia, krása, romantika, láska - to je to, prečo ostávame nažive. - Skrz básne vyjadrujem svoje pocity, túžby, myšlienky, pohľady na svet, ľudí a snažím sa o zachytenie bežnej i nezvyčajnej krásy života. Dúfam, že poézia prežije i naďalej. Je to útvar, ktorý sa vie dobe prispôsobiť. Buduje tvorivosť a prináša iný pohľad na život a na seba, čo dnes potrebuje každý.“



Roland Budzák: „Dlho som si myslel, že o poéziu sa už mladí nezaujímajú, no stretávam čoraz viac mladých, ktorí sa o to buď pokúšali, alebo aktívne veršujú, len sa jednoducho boja prejaviť. Podobne ako som sa na začiatku bál aj ja...“

AUTOROVA OSOBNOSŤ

Roland objasňuje, čo je jeho zdrojom podnetov a aké témy spracúva: „Mojou najväčšou inšpiráciou sú ľudia, hlavne tí, ktorí pre mňa veľa znamenajú. V básňach je to vidieť, často píšem o láske a kráse, čo prepájam s prírodou. Samozrejme, aj aktuálne situácie a moje vnútro sú prameňmi nápadov. Rád rozoberám lásku k žene a smútok či balady. Veď v láske a smútku sa skrývajú tie najkrajšie myšlienky a pravdy. Rým využívam len zriedka, zameriavam sa na voľný verš. Snažím sa čo najviac poetizovať všetky básne a vytvárať trópy i iné prvky, ktoré k tomu prispievajú - metafory, dvojzmysly, oxymoron a pod..“


Správne rozpoloženie býva u poeta zárukou zaujímavého výsledku. „Veľakrát sa nechám len tak uniesť prúdom myšlienok, a keď to následne upravujem, cítim sa, akoby som to čítal prvý raz.“ Črty osobnosti básnika sa zväčša zákonite zrkadlia v diele. Mladý umelec vo svojej persóne nachádza súlad. „Myslím si, že moje ,básnické ja´ je hlbším odrazom mojej skutočnej povahy. V realite som menej vážny a viac sarkastický, no inak sa moje ,ja´ a ,básnické ja´ plne prelínajú.“ Dievčatám zvyknú poeti imponovať, je to aj Rolandov prípad? „Zatiaľ som to nijak nepocítil, takže chlapci, nenamáhajte sa. I keď možno to len nevidím.“ Na záver stredoškolák zľahka sebakriticky poznamenáva, že ako každý autor, aj on je mnohokrát na pochybách a prechádza si takzvanou tvorivou krízou, kedy by svoje veršovanie pripodobnil k metóde pokus - omyl.


Trojité reprezentačné zastúpenie študentov CGSM na celoslovenskej prehliadke SOČ - medzi zúčastnenými aj Roland Budzák (vpravo).


Alexandra Chamillová, foto: archív R.B.

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 20 (25. máj 2022)

bottom of page