top of page
  • Writer's pictureMgr. Helena Musalová

Predstavili verejnosti najnovšie historické objavy mesta

Updated: Jun 29, 2020


DSC_0109

Česko-slovenský festival Deň architektúry, ktorý sa konal v mnohých mestách, mal v Starej Ľubovni čo ponúknuť. Aj vďaka tomu, že mesto po vyše 60-tich rokoch ide rekonštruovať najväčšiu centrálnu pamiatku, kostol sv. Mikuláša, sa odhalili doslova historické lahôdky. Napríklad aj fresky zo 14. storočia, ktoré boli ukryté pod 5-timi omietkami. Nehovoriac o kryptách pod kostolom, o ktorých si miestni rozprávali rôzne tajomné príbehy. 

krypty

Krypty sú veľkým lákadlom pre všetkých ľudí a veľmi sa zaujímajú o ich existenciu a podobu. Pri archeologickom výskume minulého roku boli tiež skúmané a ukázali sme aspoň fotografie. A, myslím, že pozitívnou informáciou je, že sa začína pracovať na sprístupnení jednej z nich a už budúci rok budú môcť všetci obyvatelia i návštevníci mesta pri dušičkových slávnostiach vojsť do tejto krypty,“ informovala tých, ktorí prijali pozvanie na Storočia na ľubovnianskom rinku a nechali sa sprevádzať odborníkmi po kostole sv. Mikuláša i námestím Starej Ľubovne, historička umenia Michaela Haviarová.


Prekvapila veža i krstiteľnica Dozvedeli sa tak podrobnosti aj o jednom z najväčších historických pokladov ostatných rokov – gotickej stredovekej maľbe zo 14. stor. Jej jedna časť na severnej strane presbytéria – Pašiový výjav, je už zreštaurovaná, obnovuje sa ešte freska aj na tzv. víťaznom oblúku. „Je to veľká vzácnosť, z tohto obdobia je síce veľa diel, v tak zachovalom stave je ale fresiek veľmi málo,“ podotkla historička umenia a pripomenula i výjav bl. Salomey, ktorý je síce oveľa mladší, ale mimoriadne vzácny a ojedinelý, svedčiaci o poľskom zálohu Ľubovne.

fresky 1

Aj keď sa účastníci prehliadky pýtali na autora vzácnych malieb, ktoré vznikli okolo roku 1396 (najneskôr v roku 1412), žiaľ, odpoveď nedostali. „V tomto období stredoveku autor nebol podstatný, všetko sa robilo na slávu božiu, a preto nebolo vhodné, aby sa tam podpísal,“ vysvetlila M. Haviarová. I to, že je vôbec vzácne, že sa takto kompletne zachovala po veľkej prestavbe kostola v 17. stor. aspoň táto severná stena kostola.


Kostol bez veže? A rovnako fascinujúce sú aj objavy, ktoré odhalil architektonicko-historický výskum. „Doterajšie poznatky nám hovorili, že stredoveký kostol bol jednoloďový s uzavretým presbytériom, rovným a predstavanou vežou. A táto informácia sa tradovala roky. Až teraz sa nám vďaka dendrochronologickému výskumu, ktorým sa zistila zo vzorky dreva doba zoťatia stromu, podarilo zadatovať výstavbu veže až do 40-tych rokov 18. storočia. Čo je veľmi prekvapujúce,“ vysvetlila M. Haviarová a pripomenula, že v tom čase kostol vežu až tak nepotreboval, pretože pred ním stála samostatná renesančná zvonica.

krstitelnica

Historička umenia priblížila aj iné „drobné“ objavy zvnútra kostola, ktoré pri bežnej návšteve nemôže laik spozorovať. Záujem bol aj o vyriešenie záhady čísel na krstiteľnici, kde zachované písmená naznačovali rok 1222. „Až odborník na dobové písmo nás uistil, že jedna dvojka, z nášho pohľadu, v tom čase znamenala číslo 5. Čiže teraz vieme, že je neskorogotická, ale svojím vzorom suchých vetiev mimoriadne vzácna a ojedinelá,“ vysvetlila „sprievodkyňa“ a už cestou historickým námestím pripomenula ďalší výnimočný objav, ktorý sa týka severnej strany námestia. „Prekvapením je, že takmer celá strana námestia mala podlubie, po ľubovniansky fiľore. Jednoznačne sa to potvrdilo v prípade dvoch domov, číslo 6. a 9. Teda dohady, ktoré tu existovali dlhé roky, sú konečne potvrdené,“ dodala M. Haviarová.

namestie

Aj pre ďalšie generácie V Provinčnom dome si už históriechtiví mohli vypočuť aj prednášku o stavebnom vývoji kostola aj s videoprojekciou a nechýbal aj pohľad architekta na premeny historických budov na Nám. sv. Mikuláša. „Domy boli síce atakované v druhej polovici 20. storočia rôznymi nevhodnými prestavbami a prerábkami, ale v podstate tá historická podstata zostala našťastie zachovaná,“ pripomenul Tomáš Haviar. I to, že v roku 1991 bolo celé územie v centre Starej Ľubovne vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu a na základe toho si v roku 1993 dalo mesto spracovať štúdiu ďalšieho rozvoja, resp. pravidiel, ako ďalej nakladať s týmto zdedeným majetkom. „V takomto území musí byť úcta k dedičstvu,“ podotkol architekt a na otázku, ako by teda majitelia historických budov mali rekonštruovať budovy, v ktorých chcú aj podnikať, dodal, „nemôže tu byť krátkodobý ekonomický plán a investori by mali komunikovať s ľuďmi, ktorí možno vedia viac o týchto priestoroch, o histórii a snažiť sa nájsť prienik medzi podnikateľským plánom a rešpektom k histórii.“

DSC_0116

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 38 (15. október)

[/spb_text_block]

Kommentit


bottom of page