Zápästky – zapjastki na Horehroní, zapiaski na Liptove či zapiunstki vo Veľkej Lesnej sú textilné doplnky, súčiastky najmä mužského ľudového oblečenia.
Nosili sa natiahnuté na ruke, pričom umožnili stiahnutie širokých rukávov košieľ, aby pri práci nezavadzali. V minulosti ich nosili hlavne drevorubači, valasi, furmani a pltníci. Chránili si tak ruky pred poranením, ale aj pred zimou.
MUSELI BYŤ PEVNÉ
Najstaršie zápästky podľa dochovaných správ boli ušité zo súkna, ktoré po ušití ešte zvalchovali – splstili, aby boli pevné. Takéto „zapejski“ nosili muži v okolí Žakaroviec na Spiši. Na území stredného a severného Slovenska sa nosili zápästky vyrobené zápästkovou technikou na drevenej forme. Hotový výrobok stiahli z formy a namočili do horúcej vody, čím sa prírodná ovčia vlna splstila – spevnila. Ešte mokrý zápästok prevrátili, natiahli späť na formu a prežehlili, aby získal lesk. Po vysušení stiahli z formy a užší okraj olemovali kožou alebo súknom červenej či čiernej farby. Na druhom okraji prichytili krátku šnúrku prepletenú do vrkoča a ukončili strapcom – kickou. Slúžila na pevnejšie uchytenie zápästka okolo ruky aj na ozdobu. Výroba zápästkovou technikou bola na našom území rozšírená v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne úplne zanikla spolu s nosením ľudového oblečenia.
Z RÔZNYCH MATERIÁLOV
Zápästky vyrábali spočiatku muži, väčšinou ľudia, ktorí sa živili salašníctvom (pastieri, valasi, bačovia), hoci túto techniku poznali aj roľníci. Zručnejší muži s citlivými rukami ich v zimnom období zhotovovali pre svoju potrebu. Na výrobu zápästkov bola potrebná drevená forma, jednoduchá pomôcka v tvare valca, na konci zúžená, ktorá kopírovala tvar ruky od zápästia po predlaktie. Po obvode v hornej a dolnej časti formy bol vbitý rad klincov. Na Horehroní sa používala forma „klátik“. Výroba zápästkov bola situovaná v podhorských a horských oblastiach s rozšíreným chovom oviec. To ovplyvnilo aj materiál, z ktorého boli vyrábané. Kedysi sa používala zosúkaná ovčia vlna prírodných farieb – biela a čierna. V medzivojnovom období ľudia vyrábali zápästky z kupovanej farebnej vlny „berlínky“ a „harasu“ (vlnené súkané nite pestrých farieb).
DNES UŽ LEN OZDOBA ODEVU
Po druhej svetovej vojne bol nedostatok tovaru a materiálu v obchodoch, vtedy ľudia využívali aj iné dostupnejšie materiály. Napríklad v obci Šumiac začali vyrábať zápästky z lacetiek (kupovaných šnúrok). Na osnovu používali zosúkanú pačesnú ľanovú alebo konopnú priadzu, vtedy boli zápästky tvrdé a pevné. Výroba zápästkov bola rozšírená na Horehroní, Liptove, Spiši a v niektorých podtatranských oblastiach. Dnes už zápästky nemajú pôvodnú ochrannú funkciu, slúžia ako ozdobný doplnok odevu. Aj v súčasnosti majú staré ľudové techniky svoje opodstatnenie.
Z dostupných materiálov spracovala Viera Mošoňová
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 23 (16. jún 2021)