web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Pamätáte si ešte na zápästky?

Zápästky – zapjastki na Horehroní, zapiaski na Liptove či zapiunstki vo Veľkej Lesnej sú textilné doplnky, súčiastky najmä mužského ľudového oblečenia.

Z knihy Horehronie, Anna Fischerová.

Nosili sa natiahnuté na ruke, pričom umožnili stiahnutie širokých rukávov košieľ, aby pri práci nezavadzali. V minulosti ich nosili hlavne drevorubači, valasi, furmani a pltníci. Chránili si tak ruky pred poranením, ale aj pred zimou.


MUSELI BYŤ PEVNÉ

Čiernobiele Zápästky z knihy Zápästky, Silvia Geringová.

Najstaršie zápästky podľa dochovaných správ boli ušité zo súkna, ktoré po ušití ešte zvalchovali – splstili, aby boli pevné. Takéto „zapejski“ nosili muži v okolí Žakaroviec na Spiši. Na území stredného a severného Slovenska sa nosili zápästky vyrobené zápästkovou technikou na drevenej forme. Hotový výrobok stiahli z formy a namočili do horúcej vody, čím sa prírodná ovčia vlna splstila – spevnila. Ešte mokrý zápästok prevrátili, natiahli späť na formu a prežehlili, aby získal lesk. Po vysušení stiahli z formy a užší okraj olemovali kožou alebo súknom červenej či čiernej farby. Na druhom okraji prichytili krátku šnúrku prepletenú do vrkoča a ukončili strapcom – kickou. Slúžila na pevnejšie uchytenie zápästka okolo ruky aj na ozdobu. Výroba zápästkovou technikou bola na našom území rozšírená v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne úplne zanikla spolu s nosením ľudového oblečenia.


Z RÔZNYCH MATERIÁLOV 

Zápästok so šnúrkou z knihy Zápästky, Silvia Geringová.

Zápästky vyrábali spočiatku muži, väčšinou ľudia, ktorí sa živili salašníctvom (pastieri, valasi, bačovia), hoci túto techniku poznali aj roľníci. Zručnejší muži s citlivými rukami ich v zimnom období zhotovovali pre svoju potrebu. Na výrobu zápästkov bola potrebná drevená forma, jednoduchá pomôcka v tvare valca, na konci zúžená, ktorá kopírovala tvar ruky od zápästia po predlaktie. Po obvode v hornej a dolnej časti formy bol vbitý rad klincov. Na Horehroní sa používala forma „klátik“. Výroba zápästkov bola situovaná v podhorských a horských oblastiach s rozšíreným chovom oviec. To ovplyvnilo aj materiál, z ktorého boli vyrábané. Kedysi sa používala zosúkaná ovčia vlna prírodných farieb – biela a čierna. V medzivojnovom období ľudia vyrábali zápästky z kupovanej farebnej vlny „berlínky“ a „harasu“ (vlnené súkané nite pestrých farieb).


DNES UŽ LEN OZDOBA ODEVU

Po druhej svetovej vojne bol nedostatok tovaru a materiálu v obchodoch, vtedy ľudia využívali aj iné dostupnejšie materiály. Napríklad v obci Šumiac začali vyrábať zápästky z lacetiek (kupovaných šnúrok). Na osnovu používali zosúkanú pačesnú ľanovú alebo konopnú priadzu, vtedy boli zápästky tvrdé a pevné. Výroba zápästkov bola rozšírená na Horehroní, Liptove, Spiši a v niektorých podtatranských oblastiach. Dnes už zápästky nemajú pôvodnú ochrannú funkciu, slúžia ako ozdobný doplnok odevu. Aj v súčasnosti majú staré ľudové techniky svoje opodstatnenie.


Z dostupných materiálov spracovala Viera Mošoňová

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 23 (16. jún 2021)