Najväčší kresťanský sviatok, pre neveriacich sviatok jari, slávime tento rok od 7. do 10. apríla. Viete, ako vznikli zvyky, ktoré sa s ním spájajú?
Veľkonočné sviatky sú ako jedny z mála pohyblivé, teda ich dátum sa každoročne mení. Na to sme si už ako-tak zvykli, viete však, prečo je tomu tak? Súvisí to so splnom Mesiaca. Preto Veľká noc začína vždy v nedeľu po splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Tieto sviatky teda nemôžu byť skôr ako 22. marca a nie neskôr ako 25. apríla. Pre kresťanov predstavujú spomienku na ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. S tým sa spájajú aj rôzne tradície, ktoré v sebe nesú aj radosť z príchodu jari, na ktorú už po dlhej zime všetci nedočkavo čakáme.
Veľký týždeň
Každý deň má v ňom svoj význam. Kvetná nedeľa, dnes už nazývaná Palmová, je pripomienkou slávnostného príchodu Ježiša Krista do Jeruzalema. Palmové ratolesti u nás nahrádzajú bahniatka. Nasleduje menej známy modrý pondelok, počas ktorého sa kostoly zvykli zdobiť modrou látkou. Šedivý utorok sa zasa spájal s upratovaním a vymetaním pavučín z príbytkov. Nasledujúca škaredá streda má svoj prívlastok oprávnene, pripomína Judášovu zradu. Zelený štvrtok je pripomienkou Poslednej večere, v našich končinách sa malo v tento deň jesť zelené jedlo. Podľa istých prameňov je nazvaná podľa zelene Getsemanskej záhrady, iné zdroje hovoria, že je to z nemeckých slov, ktoré naznačujú plačlivosť a/alebo zelenú farbu. Veľký piatok je deň Kristovho ukrižovania a spája sa s ním prísny pôst. V Bielu sobotu sa svätí oheň a zvony sa vracajú z Ríma, aby sa vo veľkonočnú nedeľu, v deň zmŕtvychvstania, mohli naplno rozoznieť. Veľkonočný pondelok je už iba bodkou a má skôr tradičný ako náboženský význam.
Baránok vs. zajačik
Už naši predkovia hádzali na jar Morenu do riek, aby ťažký čas zimy rýchlejšie skončil. Aj v minulosti si zdobili okná, vo vnútri nechýbali konáriky zo stromov. Také siatie obilia malo priniesť rodine úrodu a hojnosť. Symbol baránka je známy už zo Starého zákona, keď bol Izrael predstavovaný ako Božie stádo, ktoré vedie Hospodin. V kresťanstve je baránok symbolom Kristovej obety. Chudobní si však kedysi nemohli dovoliť živého baránka, a tak sa časom ujal ako sladký a upečený. Jeho alternatívou je mazanec, ktorý sa piekol na Bielu sobotu z cesta podobného vianočke, nechýbal na ňom znak kríža a spolu s ďalším veľkonočným jedlom, ako je šunka, klobásky či syrek, si ho gazdinky dali posvätiť v kostoloch, čo sa uchovalo dodnes. Veľkonočný zajac pochádza údajne z Nemecka a k nám sa dostal iba v minulom storočí. Najmä vajíčka, symbol plodnosti, nesmú na veľkonočných stoloch chýbať. Kedysi ich ľudia nejedli celý 40-denný pôst a keďže boli dostupné aj chudobným, bolo to jedlo, ktoré na Veľkú noc dominovalo. Zdobené, maľované, ale i voskované, háčkované vo všakovakých farbách a odtieňoch. Mimochodom, maľovanie vajec je známe už od 19. storočia – dnes však už malým šibačom najviac chutia čokoládové vajíčka.
Bez korbáčov to nejde
A je tu veľkonočný pondelok! Aj keď u nás sa skôr polieva ako šibe, kedysi nesmel v žiadnej rodine chýbať korbáč. V súčasnej dobe si ho upliesť dokáže asi máloktorý muž, jednoduchšie je ho kúpiť, v minulosti to však junáci hravo zvládali. Podľa tradície sa plietol z vŕbového prútia, ktoré je pevné a pružné. Nemá symbolizovať bičovanie Krista. Naopak, spája sa s jarou a plodnosťou a vyšibaným ženám má priniesť zdravie a sviežosť. Za odmenu majú šibačom uviazať na korbáč mašličku a obdariť ich kraslicou.
Akékoľvek veľkonočné tradície dodržiavate vy, hlavne si ich užite v zdraví a rodinnom kruhu.
Dagmar Baluchová, il. foto: ĽMS
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13, 5. apríla 2023)
Comments