top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Oslávte Veľkú noc so zvykmi, ktoré sú vám blízke

Najväčší kresťanský sviatok, pre neveriacich sviatok jari, slávime tento rok od 7. do 10. apríla. Viete, ako vznikli zvyky, ktoré sa s ním spájajú?

Veľkonočné sviatky sú ako jedny z mála pohyblivé, teda ich dátum sa každoročne mení. Na to sme si už ako-tak zvykli, viete však, prečo je tomu tak? Súvisí to so splnom Mesiaca. Preto Veľká noc začína vždy v nedeľu po splne, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Tieto sviatky teda nemôžu byť skôr ako 22. marca a nie neskôr ako 25. apríla. Pre kresťanov predstavujú spomienku na ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. S tým sa spájajú aj rôzne tradície, ktoré v sebe nesú aj radosť z príchodu jari, na ktorú už po dlhej zime všetci nedočkavo čakáme.


Veľký týždeň

Každý deň má v ňom svoj význam. Kvetná nedeľa, dnes už nazývaná Palmová, je pripomienkou slávnostného príchodu Ježiša Krista do Jeruzalema. Palmové ratolesti u nás nahrádzajú bahniatka. Nasleduje menej známy modrý pondelok, počas ktorého sa kostoly zvykli zdobiť modrou látkou. Šedivý utorok sa zasa spájal s upratovaním a vymetaním pavučín z príbytkov. Nasledujúca škaredá streda má svoj prívlastok oprávnene, pripomína Judášovu zradu. Zelený štvrtok je pripomienkou Poslednej večere, v našich končinách sa malo v tento deň jesť zelené jedlo. Podľa istých prameňov je nazvaná podľa zelene Getsemanskej záhrady, iné zdroje hovoria, že je to z nemeckých slov, ktoré naznačujú plačlivosť a/alebo zelenú farbu. Veľký piatok je deň Kristovho ukrižovania a spája sa s ním prísny pôst. V Bielu sobotu sa svätí oheň a zvony sa vracajú z Ríma, aby sa vo veľkonočnú nedeľu, v deň zmŕtvychvstania, mohli naplno rozoznieť. Veľkonočný pondelok je už iba bodkou a má skôr tradičný ako náboženský význam.


Baránok vs. zajačik

Už naši predkovia hádzali na jar Morenu do riek, aby ťažký čas zimy rýchlejšie skončil. Aj v minulosti si zdobili okná, vo vnútri nechýbali konáriky zo stromov. Také siatie obilia malo priniesť rodine úrodu a hojnosť. Symbol baránka je známy už zo Starého zákona, keď bol Izrael predstavovaný ako Božie stádo, ktoré vedie Hospodin. V kresťanstve je baránok symbolom Kristovej obety. Chudobní si však kedysi nemohli dovoliť živého baránka, a tak sa časom ujal ako sladký a upečený. Jeho alternatívou je mazanec, ktorý sa piekol na Bielu sobotu z cesta podobného vianočke, nechýbal na ňom znak kríža a spolu s ďalším veľkonočným jedlom, ako je šunka, klobásky či syrek, si ho gazdinky dali posvätiť v kostoloch, čo sa uchovalo dodnes. Veľkonočný zajac pochádza údajne z Nemecka a k nám sa dostal iba v minulom storočí. Najmä vajíčka, symbol plodnosti, nesmú na veľkonočných stoloch chýbať. Kedysi ich ľudia nejedli celý 40-denný pôst a keďže boli dostupné aj chudobným, bolo to jedlo, ktoré na Veľkú noc dominovalo. Zdobené, maľované, ale i voskované, háčkované vo všakovakých farbách a odtieňoch. Mimochodom, maľovanie vajec je známe už od 19. storočia – dnes však už malým šibačom najviac chutia čokoládové vajíčka.


Bez korbáčov to nejde

A je tu veľkonočný pondelok! Aj keď u nás sa skôr polieva ako šibe, kedysi nesmel v žiadnej rodine chýbať korbáč. V súčasnej dobe si ho upliesť dokáže asi máloktorý muž, jednoduchšie je ho kúpiť, v minulosti to však junáci hravo zvládali. Podľa tradície sa plietol z vŕbového prútia, ktoré je pevné a pružné. Nemá symbolizovať bičovanie Krista. Naopak, spája sa s jarou a plodnosťou a vyšibaným ženám má priniesť zdravie a sviežosť. Za odmenu majú šibačom uviazať na korbáč mašličku a obdariť ich kraslicou.

Akékoľvek veľkonočné tradície dodržiavate vy, hlavne si ich užite v zdraví a rodinnom kruhu.

Dagmar Baluchová, il. foto: ĽMS

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13, 5. apríla 2023)


Comentários


bottom of page