Na svete je rozsiahly materiál s názvom Program odpadového hospodárstva (POH) na roky 2016 – 2020, ktorý schválili aj mestskí poslanci na ostatnom zasadnutí. Je to programový dokument – plán určený spravidla na päť rokov, ktorý je v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Je veľmi dôležitý, udáva smer v odpadovom hospodárstve. Viac o ňom i o problémoch s odpadmi a víziách už v rozhovore s riaditeľom spol. EKOS, s.r.o. Jánom Kundľom (na fotografii).
Skúste na úvod vysvetliť našim čitateľom, prečo sa tento plán, ktorý mal byť schvaľovaný už v roku 2016, dostal na stôl poslancov až teraz?
– Spracováva sa „zhora dole“, t.z., prvý ho spracuje štát pre územie SR, potom jednotlivé krajské úrady pre územie krajov a následne mesto/obec pre svoje územie. Z toho dôvodu sa POH na obdobie rokov 2016 – 2020 v okrese Stará Ľubovňa spracovával a predkladal na schvaľovanie až v roku 2019. Preto sme, samozrejme, do vlastných cieľov dali tie, ktoré reálne môžeme splniť do roku 2020, teda počas dvoch rokov. Záväzné ciele sme však museli dať také, ako sú uvedené v POH kraja – sú to náročné ciele a ich splnenie bude komplikované. Len doplním, že tento dokument sú povinné vypracovať mestá a obce, kde ročná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných presahuje 350 ton, alebo ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000-ku.
Čo to konkrétne znamená pre naše mesto? Aj pred poslancami ste hovorili, že hlavnou ideou je odpad redukovať, nie skládkovať, a teda zvyšovať triedenie.
– V prvom rade treba vyzývať občanov k masívnej účasti na triedenom zbere odpadov, agitovať, propagovať, informovať… Pozitívom bolo to, že v roku 2018 sme oproti roku 2017, ako zberová spoločnosť pôsobiaca v okrese Stará Ľubovňa a Kežmarok, menej odpadu uložili na skládku a viac odpadu odovzdali na recykláciu. V Ekose spolu s tímom ľudí urobíme všetko pre to, aby takýto trend pokračoval aj v budúcnosti. Predchádzanie vzniku odpadov má v hierarchii odpadového hospodárstva prioritu, a to už dlhodobo. Hlavné je znižovanie množstva odpadov, ktoré vyprodukujeme a následne z nich čo najviac vytriediť za účelom ich opätovného použitia. Stará Ľubovňa v súčasnosti so zmluvnou organizáciou zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK zabezpečuje systém triedeného zberu v celom regióne okresu Stará Ľubovňa.
Skúste načrtnúť, lebo táto téma je široká, ako sa darí Starej Ľubovni triediť odpad. Predkladali ste poslancom vcelku pozitívne čísla… Kde sú ale problémy, resp. úskalia?
– V roku 2018 bola úroveň vytriedenia komunálneho odpadu, recyklácia, v zmysle novej legislatívy na úrovni 48 %, to znamená, že väčšia časť vyprodukovaných komunálnych odpadov obyvateľmi mesta Stará Ľubovňa stále končí na skládke odpadu. Problémy sú, ako vždy, v nedostatku finančných prostriedkov na nákup nových špecializovaných vozidiel a technológií pre triedený zber odpadov a, samozrejme, v nízkej účasti občanov mesta na triedení odpadov. Napriek dlhoročnej osvete je zlé, že aj v roku 2019 vozíme v smetiarskych autách vzduch, za ktorý nám nikto nikdy nezaplatí, a to len kvôli mnohým obyvateľom, ktorí nedokážu poriadne stlačiť PET fľašu, kovovú plechovku, obal od mlieka, džúsu či rozložiť papierovú krabicu. Je zarážajúce, že dve tretiny odpadu nie sú dostatočne stlačené (napr. dôsledným zošliapnutím) a potom nám ľudia vyvolávajú, že sú preplnené kontajnery a prečo nejdeme vyvážať. V zmysle novej legislatívy systém triedeného, separovaného, zberu odpadov z obalov na Slovensku financujú po novom organizácie zodpovednosti výrobcov – OZV, teda občan a ani samospráva za to neplatia. Keď však vozíme vzduch a absentuje komodita, ktorá sa musí vážiť, tak v takom prípade je logické, že každá OZV znižuje počty zberných nádob a frekvenciu vývozov papiera, plastov, tetrapakov, skla a kovov. Tam, kde je vyťaženosť slabá, chýba odpad a nie je preukázateľná váha komodity, tak takýto systém nikto nikdy nebude schopný financovať.
Asi si treba priznať, že triedenie a, samozrejme, správne, je podstatné, ale ešte podstatnejšie a dnes už aj moderné, je odpad netvoriť alebo ho minimalizovať…
– To áno, je to životný štýl „zero waste – nulový odpad“. Mnoho ľudí napríklad dnes preferuje vodu priamo z minerálnych prameňov, ktorých je na Slovensku našťastie neúrekom, nakupovanie šampónov, sprchovacích gélov, tekutých práškov, čistiacich a dezinfekčných prípravkov v špeciálnych obchodoch v opakovane použiteľných obaloch. Mnohé mladé rodinky opäť používajú látkové plienky, viaceré komunity kompostujú odpad, vymieňajú si knihy, hračky, oblečenie na periodických burzách a pod.
Trochu odbočíme, na zasadnutí MsZ sa osobitne spomínala Lomnička, ktorá pomaly ako najväčšia obec v okrese a ako jediná v okrese nemá vôbec zavedený triedený zber. Čo je práve vo veľkom kontraste s tými, ktorí chcú žiť bez odpadov. Skúsme sa okrajovo dotknúť tohto problému…
– Je to výsledok života občanov Lomničky, ktorí čisté životné prostredie zrejme nepovažujú za svoju prioritu. Zmena legislatívy o zvýšení nákladov na zneškodňovanie odpadov, a to v závislosti od triedeného zberu odpadov ťažko zmení doterajší spôsob nakladania s odpadmi v obci, pretože vymožiteľnosť platenia poplatkov za nakladanie s odpadmi je u tejto populácie veľmi nízka. Ťažko predpokladať, čo s tým urobí vedenie obce. Je to na nich, samozrejme, EKOS je a stále bude nápomocný a snáď naša spoločná synergia konečne prinesie želaný efekt pre environment.
Dá sa načrtnúť, čo teda čaká samosprávu Starej Ľubovne, firmu a možno aj obyvateľov v odpadovom hospodárstve? Vrátane zvyšovania poplatkov za zber a likvidovanie odpadov?
– Keďže výška miestnych poplatkov za nakladanie s odpadmi sa v minulosti priebežne nezvyšovala so skutočnými potrebami, dlhodobo sa zabezpečovali iba bežné činnosti pri nakladaní s odpadmi, teda zber, dotriedenie obchodovateľných komodít, skládkovanie, rozvoj ustrnul. Bude nutné naštartovať rozvojové aktivity, lebo len tak sa budú dať realizovať náročné ciele odpadového hospodárstva, a to bude mať vplyv aj na ďalšie zvýšenie poplatkov za nakladanie s odpadmi. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že zabezpečenie čistého životného prostredia bez odpadkov v uliciach je dôležitejšie ako telefonovanie a že je to aj finančne náročná činnosť. Kým však za mobilné pripojenie je občan ochotný zaplatiť aj 20 € mesačne, poplatok za odpady vo výške 20 € ročne sa mu zdá byť vysoký.
Nevyhneme sa teda radikálnemu zvýšeniu poplatku za odpad?
Spoločnosť EKOS a Mesto Stará Ľubovňa sa triedenému zberu dlhodobo a dôsledne venovali, čo malo vplyv aj na súčasné zaradenie v zmysle novej legislatívy odpadového hospodárstva do skupiny/položky 5 pre obdobie roku 2019. Položka päť vyjadruje, že úroveň vytriedenia komunálneho odpadu v roku 2018 bola v rozpätí 40 – 50 %. Výška povinného poplatku za zneškodňovanie odpadov na skládke je v tomto roku pre túto skupinu vo výške 7 €/tonu odpadu. Ak však nedôjde k pokračujúcemu zvyšovaniu účinnosti triedeného zberu odpadov, môže sa mesto ocitnúť v skupine/položke 4, kde je poplatok v roku 2020 vo výške 13 €/tonu a v roku 2021 až 22 €/tonu. Poplatok za skládkovanie bol v rokoch 2015 až 2018 vo výške približne 5 €/tonu odpadu a na základe týchto čísiel môžete vidieť, že skládkovaný odpad bude na základe nových zákonov naozaj drahší. Zároveň upozorňujem, že k tejto cene treba ešte prirátať cenu, ktorá sa platí prevádzkovateľovi skládky. V Prešovskom kraji cena s dopravou na skládku atakuje priemerne sumu 40 €/t. V Košickom je cena bez dopravy na skládku približne 50 €/t, v Trenčianskom sa to vraj šplhá k 70 €/t a v Bratislave a okolí je to skoro 100 €/t.
Nebolo by teda lepšou cestou budovať systém spaľovní? Je to vízia aj v našom regióne?
– Odpadové hospodárstvo stále viac smeruje nie k spaľovaniu, ale k energetickému zhodnocovaniu, využitiu, potenciálu odpadov. Škandinávske krajiny energeticky zhodnocujú približne 55 % odpadu, 44 % recyklujú a skládkujú menej než 1 %. Na Slovensku sme v roku 2017 energeticky zhodnotili približne 10 % odpadu, recyklácia nedosiahla ani 30 % a cez 60 % odpadu skončilo na skládkach. V porovnaní s nimi sme na tom presne opačne. Počkajme si na celoslovenskú štatistiku za rok 2018 a budeme múdrejší. Každopádne, do roku 2020 Slovensko musí splniť cieľ, ktorý vyplýva z členstva v EÚ, a to recyklovať 50 % komunálnych odpadov! Keď som bol v Nórsku a Švédsku, nevidel som na zemi hodený ani jeden papierik. U nás bežne nájdeme na túre v Tatrách a Pieninách kvantum odpadu hneď vedľa chodníkov. Je to normálne? Pred pár rokmi som obchodoval s Čínou a exportoval im prevažne plastový odpad, ktorý nechcel na starom kontinente už vtedy nikto recyklovať. Vzhľadom k tomu, že minulý rok zakázala Čína do svojho štátu dovážať z Ameriky, Európy, Austrálie odpad na spracovanie, pretože nechce byť smetiskom sveta, ešte to len bude zaujímavé a možno aj komplikované. Kde budú končiť kompozitné plasty, ktoré sú v obehu a nikto ich nechce recyklovať? Recyklácia plastu má tiež svoje limity a niektoré typy plastov sú po 2-3 recyklačných cykloch nepoužiteľné. Mikroplasty sa dnes nachádzajú v poľnohospodárskej pôde, podzemných vodách, oceánskom ekosystéme a dokonca aj v odľahlých vysokohorských oblastiach či v telách amazonských rýb, čo je veľmi zle! Je len otázkou času, kedy budú mikroplasty vo veľkom aj v ľudskom tele. Položme si teraz vážnu otázku – kto je za to zodpovedný? Čo tu ostane po nás, ak budeme naďalej plytvať a devastovať planétu?
Tých otázok by bolo oveľa viac a smerujú naozaj predovšetkým do nášho svedomia. Ako ale
z kola von?
– V poslednom čase sa veľmi rýchlo šíri myšlienka WtE (waste to energy) – premena odpadov na energiu v centrách pre energetické zhodnocovanie odpadov. Výstavba takýchto zariadení je finančne a legislatívne náročný proces. Ak bude vôľa verejnosti na Slovensku takéto zariadenia vybudovať, je otázne z akých zdrojov budú budované (privátne, európske, štátne, PPP a pod.). Odpad bol, je a bude a preto verím, že sa nakladanie s komunálnym odpadom nestane biznisom iba vyvolených veľkých hráčov, ale spolupráce sa konečne ujme aj miestna samospráva na úrovni vyššieho územného celku a spolu s lokálnou zberovou spoločnosťou dokážu uviesť do prevádzky zariadenie, ktoré bude moderné, ekonomicky únosné a najmä ekologické. Ak niečo také vybudujeme v Prešovskom kraji, je predpoklad, že za odpad po jeho energetickom využití budeme platiť menej v porovnaní s tým, že by sme ho mali prevážať do Košíc, Žiliny, či nebodaj ešte ďalej.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 24 (18. jún 2019)