Pôsobil po roku 1968 ako správca farností Hrabské a Kružlov. Od 1. septembra 1984 do konca roku 1991 pôsobil ako šéfredaktor časopisov Slovo a Blahovistnik. Po tragickej smrti svojho nástupcu Blažeja Krasnovského sa vrátil do Slova ako šéfredaktor (11. september 1999 až 30. apríl 2000). V rokoch 1995 až 2006 bol odborným asistentom na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Dlhé roky bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha, neskôr predsedom redakčnej rady časopisu Slovo a vicekancelárom Prešovského arcibiskupstva. Pôsobil ako člen redakčnej rady časopisu Slovo a cirkevný cenzor. Toľko fakty o o. Františkovi Dancákovi, ktorý vo veku 79 rokov opustil tento svet a uplynulý týždeň sa s ním prišlo rozlúčiť v Bardejove viac ako 80 spolubratov kňazov a obrovské množstvo veriacich, priateľov, študentov a blízka rodina. Slovenský gréckokatolícky kňaz a publicista bol veľmi činný v oblasti homiletickej literatúry a obyvateľom staroľubovnianskeho regiónu bol známy aj ako autor viacerých publikácií o našom regióne, za ktoré si v marci 2015 prevzal v súťaži o Naj-knihu o regióne ceny Ľubovnianskej knižnice. Pre mnohých to bol ale hlavne vzácny charizmatický človek, a preto sme dali priestor tým, ktorí ho dôverne poznali.
SPOMIENKY NA O. FRANTIŠKA DANCÁKA V mysli sa vraciam späť do minulosti, kedy sa spojili naše cesty a z kňaza, ktorého som si vždy vážila ako kazateľa, spisovateľa, ale aj človeka s obrovským rozhľadom, sa stal pre mňa, moju rodinu, dôverník, priateľ a učiteľ. Vonkoncom neprekážal vekový rozdiel, otec František dokázal diskutovať na rôzne témy a veľmi aktívne reagoval na mnohé veci z aktuálneho diania. Veľmi som sa tešila na naše spoločné stretnutia, vždy prinášali množstvo nových informácií, vedomostí a hlavne som dostávala štartovací motor, ktorý ma dokázal hnať ďalej. Naučil ma, aby som si dávala vždy nové a nové ciele a dokázala prijať každú novú výzvu v živote, stal sa pre mňa obrovským dôverníkom a učiteľom.edeľa večer 18. novembra 2018 sa veľmi smutne zapísala do života celej našej rodiny, keď sme sa dozvedeli, pre nás veľmi smutnú správu o odchode do večnosti nášho drahého otca Františka… Otec František miloval náš región, k srdcu mu veľmi prirástla Litmanová a jej pútnické miesto na hore Zvir, kde každú prvú nedeľu v mesiaci a niekedy aj častejšie, sa utiekal v modlitbách k našej Nebeskej matke. Vďaka otcovi Františkovi ostáva pre budúce generácie množstvo vzácnych publikácií, vedeckých prác, ktorých bol autorom. Z nášho regiónu vydal publikácie Litmanovská hora, Legnava a jej monastier, Matysová kedysi a dnes, ostáva rozpracovaná publikácia o obci Starina, ktorá, pevne verím bude ešte publikovaná, ako aj jeho ďalšie rozpracované diela. Tak ako to na homílii počas zádušnej liturgii povedal prešovský arcibiskup a metropolita Mons. Ján Babjak SJ, otec František dostal do vienka talenty, ktoré dokázal zúročiť nie desaťkrát, ale stokrát a možno aj viac. Ktokoľvek mal možnosť stretnúť sa s ním osobne, určite mi dá za pravdu, že to bol človek s obrovským srdcom, skromný, no pripravený rozdávať vedomosti a skúsenosti mladým, po ktorom ostáva bohaté množstvo vedeckých, knižných a editorských publikácií. Večná vám pamiatka, padre… Iveta Kundrátová, starostka obce Matysová
Gréckokatolícky kňaz prešovskej archieparchie o. František Dancák bol aktívnym kňazom v rôznych oblastiach duchovného, vedeckého, kultúrneho a spoločenského života. Uvedomujúc si svoje životné nasmerovanie napĺňal svojím kresťanským životným štýlom. Ako pútnik po tejto zemi do Božieho kráľovstva veľmi rád putoval na mnohé pútnické miesta na Slovensku, ako aj v zahraničí. Týmto si uvedomoval svoje životné putovanie nasmerované na Boha ako cieľ svojho života. Často navštevoval gréckokatolícke pútnické miesta a veľmi blízkou mu bola aj mariánska hora Zvir v Litmanovej. Tu pravidelne prichádzal v prvé nedele v mesiaci už skoro ráno ako jeden z prvých pútnikov, aby v tichosti krásnej prírody mohol zotrvať v tichej modlitbe. Potom si sadol do spovednice, aby mnohým pútnikom sprostredkoval Božie milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia. Slávnosť prvých nedieľ po prvom piatku vždy obohatil koncelebráciou Božskej liturgie, ktorej niekoľkokrát predsedal a prihovoril sa ľuďom v homílii. Na horu Zvir prichádzal aj inokedy s pútnikmi a vzácnymi hosťami. Bol veľkým ctiteľom Matky Božej. Otec František bol aj predsedom Litmanovskej komisie zriadenej vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá sa zaoberala skúmaním zjavení na hore Zvir. Počas svojho života napísal mnoho kníh a rôznych publikácií. Jednou z nich je aj kniha Litmanovská hora, v ktorej zhrnul históriu zjavení, miesta a vývoj pútnického miesta. Táto kniha je neustále veľkým prínosom pre toto gréckokatolícke mariánske pútnické miesto prešovskej archieparchie. Otec František bol človekom s veľkým Č. Nielenže mal otvorenú myseľ, ale aj srdce pre Božie pôsobenie, aby čerpajúc z pokladov Božích tajomstiev mohol rozdávať tým, s ktorými sa stretával. Žil život viery a lásky, ktorý bol povzbudením pre mnohých a aj pre mňa osobne. Veľmi si ho vážim a ďakujem mu za všetko, čím prispel a obohatil aj mariánsku horu Zvir. Bude nám chýbať, ale verím, že svoj cieľ, ktorým bol Boh, už dosiahol. Večná mu pamiatka! Rastislav Janičko,farár farnosti Litmanová a riaditeľ Pútnického centra hory Zvir v Litmanovej
Všade kam vkročil, posial sa ako trvalka. Nech to boli deti, mládež či dospelí, každého si získal. Pomáhal, kde len mohol, ľudsky aj odborne. Dobre sme sa poznali cez naše spisovateľské aktivity. Nech to bolo na knihe o o. Vasiľovi Kočembovi (2008), ktorej som spoluautorkou, Litmanovskej hore (2010), pri ktorej som prešla celý vlastný „archív“, ale aj množstvo ročníkov Ľubovnianskych novín, aby nám sedeli dátumy udalostí. Knihe Legnava a jej monastier (2012) som bola tzv. krstnou mamou. Do knihy o Ľutinskej hore som mu prispela svojou mariánskou poéziou. Na oplátku zas pomohol on mne, pri prekladoch niektorých staroslovienskych termínov do slovenčiny pri knihe Birmovné meno na každé písmeno (2011). Občas sme sa osobne stretli pri akciách v Ľubovnianskej knižnici, kde sme dostali ocenenie za naj knihu z regiónu 2008. Najčastejšie sme sa však stretávali na litmanovskej hore, kde ako skalný pútnik a kňaz roky slúžieval sväté liturgie a vysluhoval sviatosť zmierenia. Bol nesmierne prísnopresný, čo sa týkalo faktov do jeho kníh a záležalo mu na každom slove. Do života uviedol spolu s o. Štefanom Kosturkom na litmanovskej hore moju zbierku básní Volanie litmanovskej hory (2009). Spomínam si, keď sme boli v Legnave uviesť do života jeho knihu a brat o. F. Dancáka sa vyjadril, že už nechápe, lebo vydať za jeden život viac ako 80 titulov a skoro všetko na vlastné náklady, hraničí skôr s diagnózou, ako s láskou k slovu a faktu. Asi pred dvoma či troma rokmi zosumarizoval všetko, čo sa týkalo jeho tvorby a celoživotné dielo daroval Mestskej knižnici v Bardejove. Neviem o nikom, kto ho nemal rád. Raduj sa v nebi, o. František! Monika Tančáková, spisovateľka, bývalá redaktorka ĽN
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 44 (27. november 2018)