Ručičky na hodinkách si posunieme o druhej ráno na 3.00 hodinu, teda dopredu. Niektorí sa tohto posunu už nemôžu dočkať, iní však nie sú z toho až takí nadšení. Prečo vlastne posúvame čas?
Od poslednej marcovej nedele do poslednej októbrovej nedele sa mnoho krajín sveta riadi tzv. letným časom, no ani dátumy jeho začiatku a konca nie sú v jednotlivých štátoch rovnaké. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1908 v Kanade, v Európe si toto prvenstvo pripísali Rakúsko a Nemecko v roku 1916. Postupne sa pridali aj ďalšie krajiny, hoci v priebehu rokov to nebolo jednotné a niektoré sa vracali k štandardnému času. Na Slovensku bol letný čas po prvýkrát zavedený v rokoch 1916 až 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. V roku 1979 bol po 30-ročnej prestávke opäť obnovený.
Nápad s posúvaním hodín je však oveľa starší. Vraj už staroveké civilizácie posúvali čas, napríklad rímske vodné hodiny mali viaceré stupnice, ktoré prispôsobovali slnečnému svitu.
Čas si posúvame dvakrát do roka. V jari (známy aj ako letný čas) ho posúvame dopredu, v jeseni sa čas posúva z tretej hodiny rannej späť na druhú (zimný čas).
Benefity a negatíva letného času
Jeho posúvanie malo ľuďom priniesť úsporu elektrickej energie, minimalizovanie používania umelého osvetlenia a lepšie využitie denného svetla od jari do jesene. Táto zmena však nemá len ekonomický rozmer, ale zaujíma i vedcov, čo dokazujú rôzne štúdie. Je však náročná pre náš organizmus. Napríklad sa zistilo, že časový posun môže byť škodlivý pre ľudí trpiacich afektívnou poruchou či depresiou. Zmena času ovplyvňuje aj náš spánkový cyklus, pretože môže spôsobiť narušenie našich telesných hodín, známych ako cirkadiánny rytmus. Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM) sa viac ako polovica ľudí cíti po prechode zo zimného času na letný unavená.
Viaceré metaštúdie sa zaoberali tým, že táto zmena môže dokonca súvisieť aj s vyšším rizikom srdcového infarktu, zvýšeným počtom dopravných nehôd, častejšími úrazmi, ale i ľudskými zlyhaniami, napríklad v nočných službách, a to najmä v prvých dňoch po prechode zo zimného času na letný.
Zaujímavá štúdia Brookingsovho inštitútu zase poukázala na to, že letný čas znižuje množstvo lúpežných prepadov. Údajne za to môže práve o jednu hodinu kratšia noc...
Posúvanie ručičiek na hodinách ovplyvní aj náš bežný život. Napríklad pre ľudí v nočných službách bude aktuálne noc z 26. na 27. marca o hodinu kratšia, či nočné vlaky alebo autobusy môžu prísť do cieľovej stanice o hodinu „neskôr“, hoci v skutočnosti pôjdu podľa platného cestovného poriadku.
Tipy na uľahčenie prechodu
Jarná únava a k tomu ešte zmena času môže znížiť ľudskú produktivitu, koncentráciu, ale i celkovú pohodu. Je však možné tomu pomôcť, napríklad tým, že si nastavíte budík už pár dní pred zmenou času, teda v tieto dni si večer skôr ľahnete a ráno skôr vstanete. Tento jednoduchý tip je účinný aj u detí, ktorým skoré vstávanie do škôlky a školy robí zvyčajne problém celoročne, nielen v tomto období.
Ako dlho ešte?
Snaha, aby sa „časový chaos“ v Európe skončil, je na pretrase aj medzi politikmi. V roku 2019 hlasoval Európsky parlament za trvalé odstránenie letného času v Európskej únii. Každý členský štát si vyberie, či bude mať trvalo štandardný (teda zimný) čas alebo letný čas. Kým sa ale tak stane, musíme naďalej prestavovať svoje hodinky.
Jednou z výhod letného času sú však i dlhé večery. A preto sa najmä záhradkári, ale i ľudia, ktorí radi trávia svoj voľný čas v prírode, na túto zmenu tešia. Rokmi vieme, že stačí pár dní a na túto zmenu si rýchlo privykneme. Nakoniec, nič iné ako prispôsobiť sa nám ani neostáva.
Dagmar Baluchová
Foto: ilustračné
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 11 (23. marec 2022)