web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Najmladšia poslankyňa Rachel Iľaščiková hovorí o svojom novom poslaní

Študuje v maturitnom ročníku Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni, je členkou mestského Mládežníckeho parlamentu a medzi jej najväčšie záľuby patrí politika. Počas nedávnych komunálnych a krajských volieb sa Rachel Iľaščiková stala najmladšou novozvolenou poslankyňou obce Čirč. V rozhovore približuje svoj vzťah k domovine i vzrastajúcu iniciatívnosť mladých ľudí.


Čo vás viedlo ku kandidatúre v tak mladom veku?

Počas posledných mesiacov mojich sedemnástich rokov som uvažovala nad tým, čo mi dospelosť prinesie - možnosť šoférovať bez sprievodu rodiča či robiť vlastné rozhodnutia. Najväčšou výhodou dospelosti pre mňa však bolo nadobudnutie aktívneho a pasívneho volebného práva. Zastúpenie mladých v mojej obci pokladám za prínos. My, mladí, máme často iný názor ako starší, no čím viac máme názorov, tým lepšie vidíme danú vec a môžeme prijímať lepšie rozhodnutia. Pred kandidatúrou som na sociálnej sieti zverejnila otázku o potrebnosti zastúpenia mladých v OZ a 95 % odpovedí bolo súhlasných. Moje ďalšie kroky teda boli jasné.


Kandidovali ste za konkrétnu stranu alebo ako nezávislá kandidátka?

Kandidovala som ako nezávislá kandidátka. Cieľom mojej kandidatúry bola služba a pomoc obci. Aj keď je kandidovanie nezávislých kandidátov o niečo ťažšie, lebo je nutné vyzbierať požadovaný počet podpisov, ja som chcela stáť hlavne na strane obce.


Ako na vaše rozhodnutie zareagovalo najbližšie okolie, rodina? Podporili vás v tomto kroku?

Svoje úvahy som na začiatku nezdieľala s nikým, len som sa, ako pri každom dôležitom rozhodnutí, modlila. Neskôr som vďaka spomínanej ankete zistila, že mladí ľudia by zastúpenie mladých v OZ prijali a svoju ambíciu som zdieľala so svojimi rodičmi a súrodencami.

Moji rodičia boli prekvapení. Vedeli, že mám do budúcnosti vysoké ambície, ale v takom mladom veku to nečakali. Navyše, bola som najmladšia kandidátka, takže nevedeli predpokladať, či sa môj cieľ splní. Ale ako pri každom rozhodnutí, či je bláznivé alebo vážne, našla som vo svojich súrodencoch a najbližších priateľoch podporu.


Získali ste 233 hlasov (10,2 4%) a ste zvolená. Čakali ste tak priaznivý výsledok hneď po prvýkrát?

Päťdesiat na päťdesiat. Bola som jediná kandidátka, ktorá si viedla kampaň a vďaka sociálnym sieťam som bola bližšie k mladým. Volebné letáky zabezpečili prísun informácií k všetkým občanom Čirča. Na druhej strane, kandidovala som v najnižšom možnom veku spolu s ľuďmi, ktorí sú v samospráve skúsení, aj vzdelaním oveľa vyššie ako ja. Hlasy mojich voličov ma však posunuli medzi kandidátov, ktorí sa stanú poslancami a ja si ich dôveru veľmi vážim.


Aké sú vaše nadchádzajúce ciele a ambície ako novozvolenej poslankyne?

Mojím hlavným cieľom je využiť svoje pasívne volebné právo a zastupovať mladých v OZ. Čirč je obec bohatá na ambicióznych mladých ľudí, ktorí sú ochotní zlepšovať svoju obec. My, všetci, môžeme niečo chcieť a dokázať. Na pozícii poslanca alebo spolu s ním toho zvládneme oveľa viac.


Keďže ste kandidovali na prahu dospelosti, predpokladám, že máte vrúcny vzťah k svojmu rodisku, lepšie povedané, že vám budúcnosť regiónu nie je ľahostajná, je to pravda?

Paradoxne, svoj vzťah k obci Čirč som si po presťahovaní musela vybudovať. Za predchádzajúcich štrnásť rokov bývania v Šarišskom Jastrabí si človek zvykne na prostredie i spoločnosť. Vedela som, že potrvá, kým si z nášho domu a novej obce vytvoríme domov. No viem, že sa tak stalo a práve moja obec je dnes miestom, kam sa po vycestovaní rada vraciam.

Budúcnosť obce i regiónu by nemala byť ľahostajná nikomu z nás.


Čo by ste na svojom domove vyzdvihli zo samosprávneho hľadiska aj z toho osobného?

Vďaka správnemu vedeniu obce je Čirč známy svojou prosperitou, ktorá vedie k zvýšeniu prirodzeného prírastku a túžbe mladých ľudí ostať so svojimi rodinami doma. Z osobného hľadiska si ma Čirčania získali láskou k svojej kultúre, národnosti a dedičstvom svojich predkov. Dobrým príkladom je rusínsky jazyk v cerkvi. Nechápala som, prečo ho nechcú vymeniť za ten slovenský a teraz viem, že ho chránili. Taktiež rada spomeniem modlitby po liturgii. Ide o päť modlitieb, ktoré sa modlia, i keď sa liturgia už oficiálne skončila. Bolo by také jednoduché postaviť sa a z cerkvi odísť, no Čirčania sú vždy tam. Kľačia ako kľačali ich staré mamy, otcovia a takisto tam, modliac sa, kľačia aj ich deti. Toto je pravé dedičstvo, ktorého ochrancovia sú mi vzorom. Dedičstvo, ku ktorému nie je potrebný závet, a ktorého zodpovedným dedičom je každý, kto ho správne uchopí, uvedomujúc si jeho hodnotu a túžiac ho chrániť a odovzdať ďalšej generácii.


Naďalej panuje trend odlivu mladých ľudí z lokalít východného Slovenska smerom na západ. Chceli by ste v budúcnosti ostať doma? Vidíte tu skrytý potenciál alebo vás to ťahá inam?

Plánujem štúdium v západnej časti Slovenska a potom sa moje rozhodnutie bude odvíjať od pracovných príležitostí, od dopytu po mojej profesii a od toho, čo život prinesie. Východ má obrovský potenciál. Nie je len akousi časťou Slovenska. Je to územie bohaté na kultúrne dedičstvo, národnosti, zvyky a tradície, ktoré vytvárajú identitu našej krajiny.

Služba obci, regiónu a štátu je vždy o ľuďoch. Tí čestní sú vzácni.


Čo podľa vás, z pohľadu mladého človeka, v našom okrese a vo vašej obci chýba?

To, čo mi v Čirči chýbalo, bolo mojím dôvodom na kandidatúru – zastúpenie mladých v OZ. Niekto, kto by im bol vekom blízky, hájil ich záujmy a bojoval za to, čo mladí v obci potrebujú.

Na tom, čo ešte v Čirči chýba, sa vďaka vedeniu obce už pracuje. Ide hlavne o zriadenia druhého stupňa ZŠ, aby žiaci nemuseli od piateho ročníka cestovať za vzdelaním inam, zriadenie ZUŠ, vytvorenie priestoru pre obvodného lekára, dokončenie cyklotrasy a obecné kúpalisko. To, čo chýba, mne osobne a mladým, rada posuniem na OZ. Verím, že o naplnení týchto potrieb budete včas počuť.


Alexandra Chamillová

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 42 (9. november 2022)