Ľubovnianski bežci bežali naprieč Slovenskom a celkovo prebehli 524 km z metropoly východu do Bratislavy. Najdlhší štafetový beh zdolali v čase 44h:14m:47s.
Štvrtý ročník pretekov sa mal konať v júni, no pre koronakrízu sa súťaž presunula na september. Do poslednej chvíle netušili, či sa naozaj pobeží, keďže sa pandemická situácia zhoršovala. „Týždeň pred pretekmi oznámili, že sa beh uskutoční. Veľmi sme sa potešili, že polročné prípravy nášho 12-členného tímu nevyšli nazmar,“ povedal Lukáš Ogurčák, ktorý približne pred rokom navrhol vo facebookovej skupine Ľubovnianskych bežcov, aby sa prihlásili do súťaže a myšlienka sa stretla s pozitívnou odozvou.
Na každého bežca vyšli štyri etapy. Rozdelenie nechali na kapitána Richarda Goca, ktorý sa postaral aj o všetky administratívne záležitosti. „Rozdeľoval úseky podľa toho, kto čo dokáže, kto napríklad zvláda dlhšie trasy. Nazbierali sme skúsenosti a určite by sme to na budúci rok rozložili ešte lepšie. Napríklad na nočné úseky sme nasadili ženy, čo by sme do budúcnosti určite zmenili. Zvládali to však veľmi dobre, nebáli sa. Každý mal GPS tracker, takže sme vedeli, kde presne sú a boli sme im vždy po ruke,“ opísal rozloženie síl L. Ogurčák, ktorý zabehol práve dva najdlhšie úseky trate.
PROBLÉMY NA TRATI
Najkratší úsek mal približne 7 km a najdlhší asi 15 km. „Veľa ľudí na trati zablúdilo, bola veľmi zle značená. Druhá noc bola tiež zaujímavá. Bola ruja a z každej strany sa niečo ozývalo, snažili sme sa stále niekde zastaviť a skontrolovať, či je všetko v poriadku,“ opisuje nočný beh L. Ogurčák, ktorý spolu s členmi v aute jazdili popri trati a všetko kontrolovali.
Počas pretekov bolo stále jedno aute na trase, ktoré postupne delegovalo bežcov na konkrétne úseky. Druhá posádka mala šesť hodín na to, aby sa najedla a oddýchla si. Pretekať začali v piatok a v sobotu mali bežci povinnú pauzu pri Žiline. „Prišli sme medzi prvými, tak sme mali aj najviac oddychu,“ okomentoval L. Ogurčák.
BRONZ IM UNIKOL O VLÁSOK
Po prvých troch etapách sa priebeh začal kryštalizovať a Ľubovnianski bežci sa držali medzi prvou päťkou. „Skončili by sme možno aj tretí, ale niektorí sme na trati zablúdili, stalo nás to veľa času. Reálne sme vôbec nerátali s takýmto výsledkom, hovorili sme si, že si to ideme najmä užiť. Celý čas sme cítili silnú podporu od našich priateľov, rodín a mnohých ľudí z Ľubovne. Aj vďaka nim to bolo úžasné dobrodružstvo a zážitok. Na konci nám urobili prekvapenie a prišli nás pri príchode domov privítať so šampanským a transparentmi,“ dodal L. Ogurčák.
foto: FB ĽB
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 37 (6. október 2021)