web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mgr. Helena Musalová

Momentálne sa darí našim lesom

Updated: Jul 14, 2020


Valent Jarzembovsky

Mestská firma EKOS, s.r.o., si v novembri minulého roku pripomenula 20 rokov od svojho vzniku a preklápa sa do ďalšej dekády v čase, kedy pred ňou stoja mimoriadne veľké výzvy. Na jednej strane je tu etablovaná, úspešná firma, ktorá dostala v roku 2004 Cenu ministra životného prostredia za prínos v starostlivosti o životné prostredia i Cenu prezidenta za kvalitu v roku 2010 a na sklonku roka 2016 obhájila najvyšší Cerfitikát trvale udržateľného hospodárenia v lesnom hospodárstve, na strane druhej spoločnosť zvádza boj o povolenie na 4. kazetu skládky a vývoz odpadu do iných miest ju neúmerne zaťažuje a ťahá ku dnu.  Aj o tom sme sa zhovárali s riaditeľom spol. EKOS, s.r.o., Valentom Jaržembovským.

Asi by sme chceli konečne počuť, že spol. EKOS dostala povolenie na výstavbu 4. kazety na skládke. Ukazuje sa to ako nekonečný boj,  ako papierová vojna. Je teda šanca? Ak by ste aj dostali povolenie, kedy by 4. kazeta mohla reálne aj byť vybudovaná? – Tak bolo by príliš ideálne, keby neboli problémy. Spoločnosť EKOS mnohé úspešne zvládala počas 20-tich rokov. Problém skládky tuhého komunálneho odpadu, moderne povedané skládky pre nie nebezpečné odpady, je tu už od roku 2013, no a je to naozaj mimoriadne zložitý problém a proces. Pri najideálnejších víziách a snahách, ak dostaneme stavebné povolenie, tak 4. kazeta reálne nebude skôr ako za dva roky. Nie je už tajomstvom a verejne sa hovorí aj o snahách ovládnuť odpadové hospodárstvo nadnárodnými spoločnosťami. Ste v tomto optimistický, kedy by ste toto povolenie mohli získať? – Mali sme niekoľko stretnutí, stále dopĺňame materiály, sme permanentne v rokovaní. Verím, že tento polrok sa to pohne. Stará Ľubovňa teda nemá inú možnosť len naďalej vyvážať odpad na skládky do Spišskej Belej a Žakoviec, čo neúmerne zaťažuje spoločnosť EKOS. Hovorili ste, že ju to ročne stojí okolo 300 tisíc eur. Ako nahradíte tento výpadok? – Tak vieme, že na skládke máme už len rezervu na odvoz drobného stavebného odpadu. Komunálny odpad prekladáme do kontajnerov a vozíme inde, čo ekonomicky zaťažuje firmu, preto je hospodárenie ohrozené, teraz aj v najbližšej budúcnosti. Nebyť pomoci Mesta a vzájomnej takpovediac výpomoci medzi jednotlivými strediskami, tak ťažko by bolo  hospodárenie vyrovnané. Napomáhajú tomu aj rôzne opatrenia, organizačné aj personálne. Ktorý úsek vám teda pomáha vykryť tento, nazvime ho odpadový deficit, keď vieme, že aj napríklad kompostáreň je tiež stratovou záležitosťou? – Čo sa týka kompostárne, tak vieme, že bola vybudovaná zo zdrojov EÚ a musí ešte 1,5 roka byť pod kontrolným systémom, nemôže podnikať, nemôžeme ju využívať na iné aktivity… Jej strata po odčítaní dotácie Mesta  je ešte asi 36 tisíc eur ročne. Ale vieme, že je dobré, že máme vybudovanú kompostáreň, mnohé mestá sa ešte len teraz boria s ich výstavbou. Ak sa ale pýtate na úsek, ktorý ťahá hospodárenie napriek problémom hore, tak je to lesné hospodárstvo. Veľké ocenenie – certifikát získaný komisiou renomovaných odborníkov potvrdzuje, že naši pracovníci tu spravujú lesy zodpovedne. Stredisko je ziskové, hospodári dôsledne podľa lesohospodárskemu plánu. V závere roka poslanci „odklepli“ 120 tisíc eur na vybudovanie prekládkovej stanice pre EKOS. Pomôže vám jej vybudovanie práve s prekladaním odpadu v súvislosti s jeho vývozom? – Prekládková stanica by mala uľahčiť manipuláciu s týmto odpadom, robilo by sa to ďaleko úspornejšie, kvalitnejšie, ľahšie aj ekonomickejšie. Uvažujeme s alternatívou jej vybudovania v areáli kompostárne, ale i priamo v priestoroch skládky. V tieni tak zložitého problému, akým je skládka, sa možno trochu zabúda aj na iné oblasti. Máme na mysli zeleň, už viackrát sa hovorilo na zasadnutiach poslancov, že tu treba dať viac. Vyčlenili sa síce drobnejšie, ale predsa nejaké investície v rámci RPM na výsadbu na kruhových objazdoch. Vidíte aj v tejto oblasti rezervy? – Tak asi viete, že zeleň je moja najcitlivejšia oblasť. Všeobecne nás iní, hlavne návštevníci, hodnotia ako zelené mesto. Veľa sa preto urobilo už v minulosti. 100 tisíc eur z rozpočtu mesta, ktoré prúdia do tejto oblasti a navyšujú sa aj vďaka pomoci pracovnými silami z ÚPSVaR, stačí na bežnú údržbu zelene. Treba sa už venovať zeleni  koncepčne z hľadiska dopĺňania a výmeny. Vieme, že mnohé stromy, napríklad topoľové aleje či iné na sídlisku vyrástli, resp. sú posadené nevhodne, dozreli, mnohé treba vymeniť, a tam budú potrebné ďalšie finančné zdroje. Čo sa týka kruhových objazdov, tak naozaj letničková výsadba je nákladná, aj jej údržba. Máme urobený projekt na trvalú výsadbu záhradnou architektkou. Len okrajovo sa chceme dotknúť separovaného zberu. Ten vieme, že od 1. júla 2016  sa zabezpečuje podľa nového zákona  o odpadoch a aj firma EKOS má zmluvu so spoločnosťou OZV (organizácia zodpovedných výrobcov), ktorá ho má financovať. Je to tu bezproblémové? – Ukazuje sa, že to nebude také jednoduché, OZV a zberové spoločnosti ako je aj EKOS, s.r.o., na celom Slovensku upresňujú svoje vzťahy. Len na margo toho poviem, že náš zmluvný partner nám dlhuje 30 tisíc eur za separovaný zber. Je to nepríjemná skúsenosť. Určite ale spoločnosť nechce poľaviť v oblasti separovania odpadov. Práve táto oblasť ju v minulosti vyniesla na čelo v rámci republiky. Je to tak? – Samozrejme, tu krok späť neexistuje. A bola by to škoda. Sú ešte rezervy, ale ak by sme poľavili v nejakej komodite, ťažko by sme obyvateľov učili spätne. No a aj v tejto oblasti nám treba investovať, linka na separovaný zber má už 20 rokov, treba nám výkonnejšie lisy, atď. Dodať treba, že EKOS si obnovil vozový park, aj vďaka Mestu máme dve nové zberové vozidlá. Plánov je pred nami ale ešte veľa a tou najväčšou je už spomínaná kazeta. Verím, že sa to podarí a EKOS bude aj naďalej zabezpečovať všetky služby pre naše mesto a región zodpovedne k spokojnosti samospráv ako doteraz.


#EKOS #separovanýzber #ValentJaržembovský