top of page
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mário Veverka

Mliečna kríza devastuje družstvá

Updated: Jul 22, 2020


Producenti mlieka sa potácajú nad priepasťou. Kolená im podlamuje hlavne ruské embargo na západoeurópske mliečne výrobky a zrušenie európskych kvót. Tieto dve veci totiž podľa odborníkov potápajú cenu mlieka a spôsobujú jeho prebytky v celej EÚ.


„Veľká mliečna kríza“ doľahla na slovenských prvovýrobcov aj v rokoch 2008-9. Nákupné ceny vtedy padli na 18 centov za liter, z dôvodu veľkých strát preto mnohé podniky skončili s jeho produkciou. Obdobná situácia však Slovensku hrozila i vlani. Margita Štefániková, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka vtedy verila, „že s odstupom času nazveme aktuálny stav „malou krízou“ a nákupné ceny neklesnú pod 24 centov. V opačnom prípade, by to znamenalo pre slovenský sektor mlieka kolaps.“ A situácia dnes? „Ako člen združenia Mliečny východ predávame liter mlieka za 22 centov. Náklady na výrobu sú pritom, v zhoršených prírodných podmienkach, 40 centov na kilogram,“ uviedol predseda Roľníckeho družstva v Plavnici Ľubomír Hnat. Fakt, že balená voda je už v obchodoch drahšia než mlieko, síce môže tešiť konzumentov, farmárov ale ruinuje. Nízke ceny surového mlieka im totiž tak devastujú ekonomiku, že tretina fariem môže do konca roka skrachovať. „Stále platí príslovie, že krava dojí pyskom. T.z. že kvalitné mlieko je len z kvalitného krmiva. A keď naň nemáte peniaze, znižuje sa dojivosť a prichádzate do takej nízkej rentability, že s výrobou skončíte,“ opisuje nutne nasledujúci scenár Ľ. Hnat. Navyše, vrásky na čele spôsobujú farmárom aj normy na výrobu mlieka. Tie sú totiž z roka na rok prísnejšie, čo predseda družstva v Plavnici akceptuje. No zamýšľa sa nad tým, ako ich budú so starými strojmi a v maštaliach postavenými niekedy v 80-rokoch min. storočia plniť.

RD Plavnica má v súčasnosti približne 500 ks hovädzieho dobytka – 276 dojníc, plus 220 dojčiacich kráv na mäso. Vyprodukuje tak zhruba 5000 litrov surového mlieka denne.


Mimochodom, podľa odhadov odborníkov môže v dôsledku prehlbujúcej sa mliečnej krízy prísť o prácu až tritisíc ľudí. Pri tejto prognóze sa opierajú aj o vlaňajšiu skúsenosť. Keď totiž v apríli 2015 Brusel zrušil kvóty na výrobu mlieka, fungovalo na Slovensku 525 mliečnych fariem. Presne o rok ich bolo už len 463. Dlhoročný pokles cien teda vedie i k likvidácii stád hovädzieho dobytka. „Keď som sa v roku 1997 stal predsedom, bolo na Slovensku 240 tisíc dojníc. Teraz ich nie je ani 130 tisíc,“ uvádza Ľ. Hnat. „Keby teda došlo k podobnému embargu ako v Rusku, tak nedokážeme splniť požiadavky ľudí na výrobky z mlieka – maslo, jogurty či syry, ktoré do obchodných reťazcov väčšinou dovážame z krajín EÚ.“ Pre zaujímavosť, kvôli neudržateľnej situácie už farmári požiadali svoje ministerstvo o „záchranný balíček.“ Argumentujú tým, že na prežitie potrebujú o 5 centov na liter viac. Ľ. Hnat však zmysel v tom, aby štát lial peniaze do poľnohospodárstva, nevidí. Ako vysvetlil, môže sa stať to, že im výkupcovia znížia nákupnú cenu presne o sumu, o ktorú sa navýši dotácia a oni z toho nebudú mať nič. Riešením ako zo začarovaného kruhu von, by podľa neho bola skôr normálna cena mlieka. Tak, aby boli spokojné obe strany – ten, ktorý kupuje i ten, ktorý predáva.


Ľubomír Hnat: – „Mlieko v obchodoch nie je mlieko, ale rozriedený mliečny koncentrát. Normálne mlieko vám po určitom čase musí skysnúť. Ak sa tak nestane, znamená to, že neobsahuje živočíšny tuk, iba rastlinný, ktorý je lacnejší. Veľa chorôb tak vzniká z toho, že nepijeme mlieko, ako si myslíme, ale koncentrát s nižším množstvom zdraviu prospešných látok. Nemám proti nemu nič, len keby sa nespájal s mliekom či dokonca propagoval ako „liek“.

Mlieko lacnejšie než voda Na Slovensku zamestnáva sektor výroby a spracovania mlieka 10-tisíc ľudí. Nielen tí však posledné týždne s hrôzou hľadeli na cenovky v obchodoch. V akciách sa totiž liter mlieka už predával lacnejšie než zo zeme sama vyvierajúca minerálka. „Nečudo, keď za miliardu dovážame mlieko z krajín, kde je lepšie dotované. Super plán ako totálne zničiť naše poľnohospodárstvo, aby sa už nikdy nepozviechalo,“ netajil svoju kritiku k importu bieleho nápoja mladý Michalovčan. S 24-ročným Petrom súhlasili aj ďalší diskutujúci. A odhliadnuc od vetvy, ktorá hodiny rozoberala, či je ešte dnešné mlieko mliekom, sa snažili nájsť ďalšie dôvody, prečo je ho v súčasnosti prebytok. Mnohí poukazovali na embargo zo strany Ruska, pár ďalších na znížené dodávky na donedávna bezodný čínsky trh. Všetkým sa ale vysmial Ivan z Bratislavy. Ten podľa vlastných slov nepochopil, kde je problém. „Veď, keď je na trhu prebytok mlieka, pár výrobcov skrachuje a tým sa vytvorí rovnováha. Tomu sa hovorí neviditeľná ruka trhu a je žiaduce, aby sa vyrábalo toľko, koľko si spotrebitelia prajú. Nie viac a nie menej,“ dodal možno samozvaný, možno vyštudovaný ekonóm. Problém však podľa Stanislava P. je, že v krajinách starej pätnástky, „sú farmári produkujúci mlieko podporovaní skrytými dotáciami vlastných štátov, takže súčasný prebytok mlieka prežijú,“ poukázal na často opomínaný fakt 55-ročný Staroľubovňan, podľa ktorého sa konkurovať vysoko dotovanej nadvýrobe v Nemecku naozaj nedá. A preto, ak s tým štát nič nespraví, bude to pre slovenských farmárov tvrdá rana. Pre mnohých posledná…


Myšlienka z internetu: „Všetko sa dá dopestovať doma a nepodporovať svoju produkciu je trestuhodná hlúposť. Naši predkovia sa v hrobe obracajú.“


#kravy #ĽubomírHant #mlieko #RDPlavnica

bottom of page