Posledný ročník bol pre súčasných stredoškolákov tvrdým orieškom. Vrátane maturitnej skúšky museli dať študentskí veteráni zbohom hneď niekoľkým pamätným udalostiam.
Uplynulý ročník preveril u maturantov trpezlivosť v špecifických podmienkach, ale i sebaistotu či zomknutosť a z mnohých hľadísk si právom zasluhuje prívlastok unikátny. Vrátane maturitnej skúšky museli dať študentskí veteráni zbohom hneď niekoľkým pamätným udalostiam. O každoročné ceremoniálne závery, akými sú vynášanie maturitného tabla či pripínanie stužiek, našťastie, študenti neboli ukrátení, a preto sa v piatok 21. mája chodníkmi mesta niesol rytmus smelých krokov spolu s dielami hneď troch triednych kolektívov gymnázií. Aké emócie u absolventov prevládali, a čo im dal i vzal zavŕšený školský rok?
Terézia Dolná (Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša SL, V.BA)
- V konečnom dôsledku by som svoj záverečný ročník opísala ako „nematuritný” a trochu chaotický. Pri predstave toho, o čo sme prišli, každému maturantovi ako prvá zíde na um stužková, rovnako sme stratili rok každodenných zážitkov v škole. Bolo mi to veľmi ľúto, keďže si myslím, že koncom štúdia v posledných ročníkoch sú študenti už najviac zohraní, lepšie sa poznajú, môžu priateľstvá ešte viac rozvíjať a vytvoriť si množstvo skvelých zážitkov, čo sme my teda nemohli, aspoň nie naživo. Podľa mňa bol tento rok prospešný skôr „na úrovni jedinca”, než kolektívu. Dištančná výučba mi poskytla čas navyše, ktorý som mohla využiť na vysokoškolskú prípravu. Keď som sa lúčila so svojou strednou školou, v duchu som si vravela, že by som to všetko chcela zažiť ešte raz! Naše tablo si tiež prešlo viacerými obdobami. Nakoniec sme si zvolili drevené a fotky vytlačené vo forme fotiek z Polaroidu. A je krásne!
Marián Mačuga (Gymnázium Terézie Vansovej SL, VI.B)
- Veľmi rýchlo to zbehlo. Mrzí ma, že som štvrtý ročník strávil doma a nie medzi svojimi spolužiakmi. Prišli sme takmer o všetko, čo sme mohli zažiť - KOČAP, stužková a ostatné menšie udalosti. Vynahrádzali sme si to prostredníctvom sociálnych sietí, no nič nenahradí osobný kontakt. Ceremónie pre nás po zhruba roku pobytu doma už stratili význam. Boli sme radi, keď sme sa nakoniec všetci vôbec stretli. Dištančná forma urobila z vyučovania pre žiakov aj učiteľov psychicky náročný proces. Môj výber vysokej školy taktiež ovplyvnila. Záverečné slávnostné úkony prebiehali veľmi spontánne, všetko sme stihli zorganizovať za dva týždne. Tablo sme si chceli urobiť vlastnoručne, aby dýchalo spomienkami. Počas lúčenia, pozerajúc sa na fotky, som rozmýšľal, kde budeme o pár rokov, ako sa nám bude dariť, kto bude s kým chodiť a ako sa zmeníme povahovo aj fyzicky. Verím, že budeme stále tá stará partia, ktorá sa vedela zabaviť...
Matej Hudák (Cirkevné gymnázium svätého Mikuláša SL, IV.A)
- Silno nás ovplyvnila doba, preto bol posledný ročník zvláštny a rýchly. Prišli sme hlavne o stužkovú slávnosť, ktorá je považovaná za určitý vrchol celého stredoškolského vzdelávania, no taktiež o maturitu a klasické oficiality. Ja osobne som s tým problém nemal, človek si za ten čas zvykol a odvykol od určitých vecí. Bral som situáciu takú, aká je, i keď osobný kontakt so spolužiakmi mi, samozrejme, chýbal. Tento štvrtý ročník nám dal čas o všetkom rozmýšľať oveľa viac, začali sme si vážiť úplné maličkosti, ktoré sme v minulosti prehliadali. Najťažšie však boli často nepochopené komunikácie s učiteľmi cez mail alebo Edupage a taktiež manažment času. S triedou som zažil úžasné chvíle a prevládajú vo mne hlavne pozitívne pocity. Tablo bolo urobené v motíve dnešnej doby. Do pozadia sme dali rúška, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov, pričom v každom rúšku bolo meno a fotka každého člena triedy. Týmto tablom sme jasne chceli poukázať na vplyv Covidu-19 na náš ročník.
Miroslav Kafka (Cirkevné gymnázium svätého Mikuláša SL, IV.A)
- Ešte v treťom ročníku sme stratili KOČAP, kedy bolo tradíciou ísť k moru. Samozrejme sme prišli o stužkovú a čo už väčšina ľudí ľutuje menej, aj o maturitu. Stužková je už, takpovediac, slovenským folklórom, je motívom pre piesne, je mi ľúto, že sme ju nezažili v tradičnej podobe. Mal som v úmysle cestovať, čomu dala pandémia tvrdú stopku. Môj život sa celkovo veľmi spomalil a väčšina dní vyzerala rovnako. Po strednej škole som plánoval dať si na rok pauzu od študentského života, no keďže mi ju pandémia v podstate uštedrila, rozhodol som sa ísť na výšku hneď po strednej. Pre mňa, ako extroverta, bolo náročné hlavne to, že som nemohol zažívať tú stredoškolskú chodbovú atmosféru. Nosenie tabla po meste bolo asi tým najkrajším školským zážitkom tento rok. V hlave som mal radosť z prežitého krásneho času v škole, nostalgiu aj ľútosť nad tým, že toto fakt pekné obdobie mojej mladosti sa končí a napokon radosť z toho, ako pekne sa to skončilo, koľko mi toho naša škola dala a že môžem šťastný odísť.
Alexandra Chamillová, foto: E.F., archív študentov
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 20 (26. máj 2021)