Výnimočná kariéra maratónca je na konci. Vytrvalostný bežec Ladislav Šimko z Podolínca má za sebou dvadsiaty maratón a ako potvrdil, aj záverečný. Bol iba druhým Slovákom, ktorý zvládol šesť najvýznamnejších podujatí sveta známych ako Veľká šestka. Obdivuhodnú kapitolu svojho života uzavrel tento rok v novembri na symbolickom mieste v Grécku, medzi mestami Maratón a Atény, kde má táto kráľovská atletická disciplína pôvod.
Koniec jednej kariéry L. Šimka rozhodne neznamená absolútnu rozlúčku. Aj naďalej sa chce venovať svojej prioritnej disciplíne, polmaratónu, v ktorom je z roku 2012 aj Majstrom Slovenska. „Športujem už od mladosti, beh pre mňa neznamená lámať rekordy v účastiach, ale je to súčasť môjho životného štýlu, moja filozofia.“ Športovec začal pravidelne behávať ešte v roku 1994, prioritne to boli polmaratóny, celkovo ich má na konte 65. Na dvojnásobne dlhšiu trať, dlhú 42 kilometrov a 195 metrov sa rozhodol postaviť o pár rokov neskôr a to v americkom veľkomeste New York. „Bolo to v roku 2000, jednak išlo o symbolicky prelom tisícročí a jednak je to najväčší maratón na svete,“ hovoril o svojej premiére.
Postaviť sa na vyše 40 kilometrovú trať si vyžaduje nielen odvahu a odhodlanie, ale tiež zdravie, vytrvalosť, pevnú vôľu a dodržiavanie systému. To všetko zvládal Podolínčan svojpomocne a s bravúrou, nikdy pritom nebol športovcom s profesionálnou podporou, seba považuje za rekreačného bežca. Do jeho zápisníka postupne pribúdali ďalšie a ďalšie maratóny. „Mojou srdcovkou je košický maratón, kde mám za sebou 24 polmaratónov a jeden maratón. Ako účastník som organizoval Visegrádsky maratón z Podolínca do poľského Rytra, ten bol profilovo jeden z najťažších. Zimomriavky som mal aj na maratóne v Helsinkách v roku 2012, Fínsko bolo mojim snom ešte od čias, keď nám bývalý režim nedovolil cestovať. Mal som 50 rokov, cieľ bol na olympijskom štadióne, kde 60 rokov predtým slávne vyhral maratón náš Emil Zátopek. Osobitný vzťah mám aj k maratónu v Chicagu, kde som si utvoril osobné maximum časom 2 hodiny, 58 minút a 52 sekúnd. Každý z maratónov však mal svoje špecifikum. Napríklad aj ten v Ríme, kde som bol už na pokraji síl, no nakoniec som dopochodoval do cieľa,“ vyznal sa vytrvalec, ktorý žiadnu zo svojich bežeckých disciplín nikdy nevzdal.
Za obrovský úspech možno označiť aj absolvovanie maratónov z takzvanej veľkej šestky – Tokio, Boston, Londýn, Berlín, Chicago a New York. L. Šimko tak vlastní špeciálny certifikát a sadu medailí, s ktorými sa môže pochváliť iba málokto. Bol vlastne iba druhým Slovákom v poradí, ktorému sa takáto vzácnosť podarila.
Záverečný míľnik maratóncovej kariéry sa odohral v novembri tohto roka. L. Šimko si vybral vskutku historické miesto, kde 490 rokov pred našim letopočtom položili základy maratónu. Gréckeho vojaka Feidippida vtedy podľa legendy vyslali z Maratónu do Atén, aby oznámil víťazstvo nad Peržanmi. Vojak po splnení úlohy od vyčerpania skonal. „Finišovalo sa na štadióne, kde boli v roku 1896 prvé olympijské hry. Hľadal som v tom symboliku, bežci tu svojou účasťou vzdávajú hold histórii. Tam, kde sa maratón začal, ja som skončil,“ povedal po ukončení svojho záverečného maratónu.
20 maratónov Laca Šimka 2000 – New York 2006 – Visegrad maratón (Podolínec – Rytro) 2009 – Praha 2010 – Dublin 2011 – Madrid, Istanbul 2012 – Helsinki, Košice 2013 – Boston, Berlín 2014 – Londýn, Praha, Krakov, Chicago 2015 – Tokio, Viedeň, Podgorica 2018 – Barcelona 2019 – Rím, Atény
Peter Rindoš, foto: autor, archív L.Š.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 45 (3. december 2019)