Táto fotografia nie je len ilustračná, takto prichytil s fotoaparátom líšku so svojím úlovkom Staroľubovňan Dušan Kandera. A to za bieleho dňa. Takto drzo vyberajú gazdom hydinu líšky aj na uliciach pod hradom.
Pýtali sme sa predsedu Poľovníckeho spolku OSLI Ladislava Bodockého, či môžu aj poľovníci regulovať stav líšok. Ako sme sa dozvedeli, vyvíjania týchto aktivít je v právomoci orgánu štátnej správy, konkrétne OÚ – pozemkového a lesného odboru. „Ten môže na základe nutnosti vydať mimoriadne povolenie na odlov. Treba poznamenať, že pozemky rodinných domov sa nachádzajú v nepoľovnom revíri a zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. jasne definuje, kde je možné loviť. A na takýto lov za účelom obmedzenia škôd, musí podľa tohto zákona požiadať užívateľ pozemku, teda vlastník,“ vysvetlil L. Bodocký. Ako dodal, nestoja však bokom, „v tomto smere Mesto v spolupráci s Poľovníckym spolkom OSLI podnikli kroky, na základe čoho Pozemkový a lesný odbor vydal rozhodnutie o odlove líšky na nepoľovných pozemkoch, avšak toto nenadobudlo ešte právoplatnosť.“ Obyvatelia tak môžu dúfať, že im líšky nevyberú celkom „kurníky“ a čo sa týka odškodňovania takýchto udalostí, myslí na to zákon č. 274/2009 s tým, že v prvom rade je vlastník pozemku povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobené zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. „Dodať treba, že máj a čiastočne i jún je z tohto pohľadu kritický, pretože sa rodia mláďatá, o ktoré sa so zvýšenou aktivitou líška ako matka musí starať, čo je prirodzené. A preto nie div, že stráca plachosť a za účelom získania potravy pre mláďatá dokáže prekonať plot až do výšky 150 – 160 cm,“ uvádza predseda poľovníkov. A dodáva, že vo všeobecnosti v poľovníckej verejnosti neprevláda názor, že líška je premnožená. Foto: D. Kandera
Článok publikovaný v ĽN č. 21/2017 (30. máj 2017)