Skvelú sezónu zatiaľ prežíva 18-ročný squashista Peter Balint. V marci sa stal juniorským vicemajstrom SR, v októbri nastúpil na svoj prvý extraligový zápas. Navyše, v aktuálnom rebríčku podskočil už na priečku č. 40.
Modrý staroľubovniansky dres si nedávno vymenil za žltý z Liptova. Ako k tomu došlo? – Keďže Squash Liptov postúpil v máji do extraligy, chcel poskladať jeden silný tím z východného a stredného Slovenska. A keďže som mal dobré výsledky, tak ma oslovil, či budem hájiť ich farby. Váhal si? – Ako sa to vezme. Riešili sme to v klube i s rodinou a zhodli sme sa, že na jednu sezónu to vyskúšame. A uvidíme, čo ďalej. Základný cieľ nováčika je pravdepodobne jasný – udržať sa. – A nabrať tiež skúsenosti, keďže pár chlapcov z manšaftu ešte extraligu nehralo. Samozrejme, určite by bolo príjemné v nej po premiérovej sezóne zotrvať, no po 1. kole budeme musieť veľa doháňať. Nič však nie je stratené. V tíme budeš nastupovať so známymi tvárami – Trabalkom, Laporčákom či Tekelom. Na akej pozícii s tebou rátajú? – Ako s trojkou – štvorkou, podľa toho, ako nás kapitán družstva rozhádže. Najmä bratislavské tímy sú prešpikované hráčmi z absolútnej slovenskej špičky. Oproti druhej alebo prvej lige musel byť teda rozdiel na kurte obrovský… – Aj bol. Navyše, traja hráči zo základnej zostavy necestovali, takže ma to automaticky posunulo na pozíciu č. 2. A nebola to prechádzka ružovým sadom. Prvý zápas som hral proti Ivanovi Tomkovi z Master Squash Crew. A ten dopadol.. -… nie podľa očakávania. ? – Čakal som totiž, že prehrám rýchlejšie. Bojoval som, snažil som sa, trochu som mu už liezol na nervy, že som šiel po každej lopte. No nestačilo to. Tešil som sa aj na duel s Dušanom Lorinčíkom, ktorý je veľmi skúsený tréner i hráč, ale ten sa so mnou baviť príliš nechcel. Kúskoval hru a prakticky k ničomu ma nepustil. Takže mi totálne znechutil celý víkend, lebo som tam iba lietal a nestihol som ani začať hrať svoju hru. To, že nováčik z Liptova uspeje v hlavnom meste proti gigantom, nerátal snáď asi nik. Mal si však nejaký osobný cieľ? – Áno a splnil som si ho v poslednom stretnutí. Nastúpil som v ňom proti Petrovi Galovi a podarilo sa mi získať hneď prvý set. Hráč top desiatky ma podcenil a pre mňa to bol asi najlepší zápas v I. kole. Pekne sme si zahrali. Najvyššia súťaž je asi miestom, kde sa dá od špičkových squashistov „odkukať“ nielen technika, ale i taktika. Mám pravdu? – Určite. Tam už má každý svoj špecifický štýl a nesmiete im dať najavo žiadnu slabinu, lebo ju okamžite dokážu využiť. Hrajú tam ostrieľaní, skúsení, avšak i mentálne vybitejší hráči. Niekedy totiž možno nemajú herne na súpera, no skúšajú ho zlomiť v hlave. Čo sa mi veľmi nepáči. Líši sa extraliga aj atmosférou? – Pravdupovediac, bol som ňou trochu sklamaný. Nik si to v nej nevie užiť. Je tam jasná hierarchia, kto je najlepší a ostatným sa to dáva riadne pocítiť. Takže v nižších súťažiach je… žičlivejšia? – Povedal by som, že jednoznačne áno, lebo v druhej, ale i prvej lige sú vlastne všetci kamaráti. A keď vidia nejaký dobrý zápas, alebo že súper zahral pekne, tak mu zatlieskajú. V extralige sa to však očakávať nedá. Foto: Eva Halamová