Na rozmanitosť oblečenia našich prarodičov sa zamerali autori projektu Poznaj svoj kroj. A zapojilo sa doň už niekoľko folklórnych súborov.
Ako podotkol Martin Karaš z Ľubovnianskeho osvetového strediska (ĽOS), teší ho, že o multikultúrny projekt, ktorý podporil Úrad vlády SR, je záujem zo strany obecných súborov. Zapojiť chcú všetkých 44 obcí z okresu Stará Ľubovňa. Projekt má zachytiť jedinečnosť krojového odevu každej z nich. Pri fotení sa autori stretli niekedy aj s desiatkami kombinácií odevu, ktorý predkovia používali pri rozličných príležitostiach, a to ako v bežný deň, tak aj pri práci, počas sviatkov, pohrebov a pod. ,,Každý kroj je svojím spôsobom výnimočný. Pestrosť a zároveň veľký počet kultúr žijúcich u nás vedľa seba, je v rámci Európy ojedinelý,“ dodal M. Karaš.
Osobitosti krojov Každá obec má vo svojom dávnom odeve prvky, ktoré by mali byť dodržané. Často je to iba farebnosť a pestrosť. A aby sa tieto originality dodržali čo najpresnejšie, treba sa inšpirovať, buď výpoveďou starších pamätníkov, alebo hodnovernou historickou fotografiou. Preto je dôležité, aby v obciach existovala osoba, resp. ľudia, ktorí by sa tomuto venovali. ,,Je pravda, že v niektorých obciach chýbajú takýto ľudia, ale na druhej strane je viac takých obcí, kde sa takýto ľudia nájdu, čo ma veľmi teší,“ dodal M. Karaš. Pri tvorbe záberu sa kladie mimoriadny dôraz práve na kroj. ,,Pri fotení sa zameriavam na autentickosť záberu, ale z pohľadu súčasnosti. Chceme, aby vynikli všetky podstatné prvky, ktoré tam majú byť. Fotíme dokumentaristickým štýlom, ktorý pozostáva zo štyroch hlavných záberov,“ prezradil profesionálny fotograf Jozef Spišák.
Chýbajú detské súbory Záujem o ľudové tradície a zvyky, ktoré prezentujú tunajšie súbory, je. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že za posledných desať rokov stúpol ich počet. ,,Som rád, že sa obnovili súbory vo Veľkom Lipníku, Šarišskom Jastrabí, Údole, Novej Ľubovni, ale aj v menších dedinách, ako je napríklad Lacková,“ povedal M. Karaš. Za najväčší problém, s ktorým sa mnohí vedúci súborov musia vysporiadať, je najmä to, že ľudia musia odcestovať za prácou mimo región. ,,Podstatou týchto spolkov je aj pravidelné stretávanie sa a dnešná doba mnohých núti vycestovať preč, a to sa v tomto prípade javí ako problémové,“ dodal M. Karaš. Upozorňuje aj na absenciu detských súborov, ktorých rapídne ubudlo. Ich ,,znovuzrodenie“ bude iniciovať hlavne v školách, a to najmä cez krúžky, ktoré by mohli byť pre začiatok dobrým impulzom. Dodať už len treba, že výsledkom celého projektu má byť knižná publikácia. Organizátori plánujú zrealizovať aj niekoľko výstav, kde by boli snímky prezentované, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. A v neposlednom rade sa touto knihou budú môcť inšpirovať školy pre potreby výučby napr. regionálnej výchovy.
Foto: Jozef Spišák
Článok bol publikovaný v ĽN č.46-48 (19. decembra )