Klobučníctvo bolo veľmi rozšírené remeslo, existujúce na mnohých miestach Slovenska. Klobúky rôznych tvarov, ktoré sa používali v slovenskom ľudovom odeve, boli výrobkami remeselníkov.
Jeden klobúk aj na celý život
Roľníci a pastieri si trvale alebo príležitostne dotvárali klobúky koženými, textilnými, kovovými, papierovými a rastlinnými ozdobami či pierkami rôznych vtákov, alebo mušličkami. Najmä roľníci nosili jeden klobúk prakticky po celý život. Na dedinách bolo klobučníkov málo, mestskí klobučníci chodili so svojím tovarom po jarmokoch a trhoch.
Klobúky a ich nosenie pod Vysokými Tatrami podľa pamäti najstarších informátorov môžeme sledovať už v dávnych dobách. V starých kostoloch podtatranských obcí sa ukrývajú vzácne fresky, ktoré dokladajú nosenie klobúkov u vyšších spoločenských vrstiev.
Klobúky si mazali živicou
Od Goralov sa dozvedáme, že dôležitým prírodným materiálom na výrobu klobúkov boli kedysi jalovcové korienky. Pre svoju trvácnosť a elastičnosť boli veľmi vyhľadávané. Také klobúky si vraj pastieri vymazali živicou z ihličnatých stromov a slúžili im ako ochrana proti dažďu. Údajne takéto klobúky nosili v minulosti aj horskí vodcovia, ktorí boli pre turistov aj nosičmi.
Medzi tatrancami sa dodnes povráva, že slávny lovec kamzíkov HAKEĽ z Liptova skákal po kameňoch nad priepasťami v jalovcovom klobúčiku už v roku 1842. Tento typ klobúkov bol ešte na prelome 19. a 20. storočia známy v obciach Spišskej Magury, a to prevažne v Osturni. Jalovcové korienky ako dostupný materiál využívali hlavne pastieri, roľníci a muži pracujúci v lese.
Trendy ovplyvnila klobúková móda
Nosiť klobúk je u nás silne zakorenená tradícia. Naši predkovia na vlastnej koži pocítili, že príroda im výmenou za ťažké úsilie poskytovala svoje plody. So svojím jedinečným prejavom a vynaliezavosťou zužitkovali všetko a mali z toho osoh.
Klobúková móda závisela skôr od toho, komu sa čo páčilo a dobre nosilo.
Klobúky z prírodných materiálov sa zhotovujú aj dnes z juty, riečnej trávy a rákosia. V súčasnosti je to skôr módna záležitosť počas leta.
Viera Mošoňová
Foto: z knihy Goralské tradície, Jana Bartkovská
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 37 (6. október 2021)