Čas sa nezastaví a všetko sa mení na nepoznanie.
V spoločnosti, ale najmä v prírode došlo v priebehu vekov k zmenám. Svedkom je niekoľko fotografií skamenelín morského ulitníka, ktorého geológovia pomenovali Amonit a dá sa nájsť vo viacerých lokalitách nášho okresu. Bol to živočích podobný dnešným slimákom s vodorovne stočenou vápenatou ulitou. Bol dravý a dorastal až do priemeru 50 centimetrov. Žil v mori a pritom náš čitateľ a dopisovateľ Rudolf Roman ho našiel na súši v Litmanovej, v kameňolome Jarabina i nad obcou Údol. Pri vysvetlení sa tu treba vrátiť o niekoľko miliónov rokov dozadu.
Naša matka Zem je stará 3,5 miliardy rokov a jej vývoj je veľmi zložitý. Podľa nálezov hornín a podľa skamenelín rastlín a živočíchov ho geológovia rozdeľujú na niekoľko časových období, ktoré čitateľovi predstavíme vo veľmi zjednodušenej podobe. Prahory a Starohory sú obdobím od vzniku prvotnej zemskej kôry až do prvých zachovaných skamenelín rastlín a živočíchov. Za nimi sú Prvohory (Kambrium - Ordovik - Silur - Devon - Karbon – Perm), trvali 350 mil. rokov. Hlavnou skamenelinou sú morské Trilobity. Z obdobia Silur - Devon - Karbon sú známe skameneliny 40 metrov vysokých prasličiek a z nich hrubé sloje čierneho uhlia v Čechách a Poľsku. U nás je zaznamenaná len 1-centimetrová hrubá vrstvička karbonového uhlia v Kolačkove, Holumnici a Nižných Ružbachoch. Pri uhlí sa obyčajne vyskytuje aj ropa, plyn a slaná voda (Šambron, v okolí Sabinova, Svidník, Solivar Prešov).
V Druhohorách (Trias - Jura - Krieda - trvali 140 mil. rokov) je na pevnine a mori nesmierne bohatý život. Z filmov sú atraktívne jurské veľjaštery a známe vtákojaštery. Veľké prasličky z predchádzajúceho obdobia ustupujú a nahrádzajú ich naše ihličnany a krytosemenné rastliny.
Územie Slovenska bolo ešte pod morom, na dne ktorého sa za takú dlhú dobu usadilo obrovské množstvo ílu a schránok mŕtvych živočíchov. Začalo sa vynárať až koncom druhohôr. Naše Tatry (celý karpatský oblúk) vznikali alpínskym vrásnením, ktorého príčinou je i dnes trvajúci tlak africkej a európskej litosferickej dosky. Dôkazom sú aj nedávne zemetrasenia na východnom a severnom Slovensku, veľký výskyt minerálnych vôd, klesanie Žitného ostrova a stúpanie Tatier. Tok rieky Poprad za Podolíncom až po Ružbašskú Miľavu si musel hľadať nové koryto. Podobne je to aj v úseku Plavnica, Údol, Malý Lipník (uvádza doc. Koštialik: Krajina okresu Stará Ľubovňa) a namieril si to smerom na Plaveč, Čirč, Legnavu.
Naše fotografované jurské Amonity sa teda konečne dostali z morského dna na povrch a skrášľujú náš okres bradlovým oblúkom od Troch Korún cez Haligovské skaly (jaskyňa Aksamitka), Litmanovské skalky, Jarabinské tiesňavy, Vabec, Marmon, Údol, Pusté Pole až po Kyjov. Na týchto vápencových „skalkách“ nápadne vyčnievajúcich z okolitého terénu sú postavené hrady Corsztyn, Niedzica, Ľubovniansky, Plavečský a Kamenický hrad.
Pohyb zemskej kôry skrášlil naše Slovensko sopkami (Poľana), vytvoril sopečné pohoria so zlatom, striebrom, železom. Náš okres leží na zlomoch zemskej kôry, cez ktoré z hlbín vyviera Ľubovnianka, Sulínka a mnoho ďalších, kvalitných minerálnych vôd.
Od Vyšných Ružbách až po rieku Poprad sa údolím valilo obrovské množstvo vápenato-mineralizovanej vody, preto celé podložie tohto územia tvorí travertín. Zamoyského Biely dom stojí na travertínovej kope a turistov láka prírodný útvar Kráter, neďaleké tajomné smrtné jamy, medzinárodné sochárske sympózium i kúpele s výbornou liečivou vodou. No a potom prišli Štvrtohory (trvanie 1 mil. rokov). V nich sa objavil Homo sapiens - človek rozumný a začal miliardami rokov poriadok porušovať. Tam, kde sú na dne miliónmi rokov skamenené Amonity, som našiel po „rozumnom tvorovi“ i divoké skládky odpadu, igelitu a plno plastov. Človek, zdá sa, ešte nedozrel na rozumnú bytosť.
Rudolf Roman, foto: autor
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č 36, 20. november 2024).
Comments