V ostatnom týždni sa v Ľubovnianskej knižnici udomácnilo rómske umenie. Projekt s názvomDobrý deň, suseddo knižnice prilákal vyše 200 ľudí. Počas troch dní sa predstavili umelci rómskeho pôvodu, ktorí už vo svojom odbore niečo dosiahli.
Projekt nadväzuje na minuloročný cyklus prednášok. Cieľom bolo predstaviť jednotlivé národnosti a etniká, ktoré žijú v našom regióne. Reč bola o Židoch, Rómoch, Rusínoch, Ukrajincoch, Karpatských Nemcoch, Čechoch, ale aj o Goraloch. „Vlani sme o týchto národnostiach teoretizovali – odkiaľ a kedy prišli, akým nárečím hovoria a aké je ich právne postavenie v spoločnosti,“ pripomenula riaditeľka Ľubovnianskej knižnice Elena Vranovská. V projekte sa rozhodli pokračovať predstavovaním kultúr jednotlivých národností a v tomto roku vybrali rómsku. Trojdňový cyklus aktivít otvorila profesionálna výtvarníčka Šarlota Bottová. Vystavovala na viacerých výstavách na Slovensku i v zahraničí. Kreslí portréty známych osobností a v tomto duchu sa pod jej vedením niesol aj výtvarný workshop pre zúčastnených. Predviedol sa aj mladý návrhár Lukáš Dunka, ktorý predstavil svoju módnu kolekciu. Rómsku tematiku prezentovala aj monodráma v podaní Filipa Tellera. Skutočný príbeh boxerskej hviezdy Johanna Trollmanna, ktorému kvôli jeho rómskemu pôvodu odobrali v roku 1933 titul majstra Nemecka v poloťažkej váhe. Na svoj posledný zápas nastúpil s odfarbenými blond vlasmi a napudrovanou tvárou. O desať rokov neskôr ho v koncentračnom tábore Neuengamme zastrelili. „Pre mňa osobne to bola veľká skúsenosť a prínos nielen v herectve, ale aj v živote, pretože som sa musel hlbšie ponoriť do problematiky rómskej otázky alebo rómskeho holokaustu. Som vďačný, že môžem hrať tento príbeh, pretože je podstatné tento odkaz odovzdávať ďalej. Mám pocit, že v dnešnej dobe rasizmus naberá na sile v akýchkoľvek medziach,“ uviedol po divákmi ocenenom hereckom výkone Filip Teller. Podujatie zakončil koncert gitarového zoskupenia Duo Farsa. Flamenco rytmy v prevedení Dušana Onodyho a Františka Godlu boli prepletené ich rozprávaním o peripetiách, s ktorými sa stretávajú v bežnom v živote. Kvôli ich pôvodu sa im často „sused neodzdraví“. Ohnivé melódie zakončili piesňou s názvom Fiesta, čo v preklade znamená oslava. Ňou chceli pripomenúť, že v živote máme oslavovať, že môžeme v pokoji žiť, pracovať, chodiť do školy a dostať sa všade, kde potrebujeme, pretože nie vždy je to bežné. „Veľmi radi používame frázy o tolerancii. No mám pocit, že sa tolerancia vníma skôr ako nezáujem o toho druhého. Žite si tu s nami, ale nechceme s vami komunikovať a stretávať sa. Každá národnosť ponúka dôležitú tradíciu, kvalitu a hĺbku. Môžeme sa navzájom inšpirovať, ovplyvniť. Naozaj je čo obdivovať a namiesto toho, aby sme sa len tolerovali, je na mieste opýtať sa – či dokážeme obdivovať toho druhého,“ dodala E. Vranovská. V ďalšom roku by radi pokračovali predstavením židovskej kultúry. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v spolupráci s Dokumentačným a informačným centrom rómskej kultúry pri ŠVK v Prešove.
ĽN 138/2019
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 42 (12. november)