top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Každý zo žiakov je iný. ROZHOVOR s Kristínou Majerničkovou, ktorá v Starej Ľubovni vyučuje herectvo

Záver školského roka je skvelou príležitosťou, zvlášť v prípade umeleckých škôl, predviesť výsledok celoročnej práce. Aj Základná umelecká škola (ZUŠ) Jána Melkoviča na koncertoch v kultúrnom dome predstavila postupne talenty žiakov hudobného i tanečného odboru. A myslela aj na literárno–dramatický odbor (LDO). Po prvýkrát mal tak samostatný program. Po vystúpení sme sa rozprávali s Kristínou Majerničkovou, ktorá učí na ZUŠ-ke herectvo.

Predviesť v jednom programe všetko, čo sa žiaci naučili, asi nie je jednoduché. Bolo náročné zostaviť program a predstúpiť pred publikom, čo hlavne ste chceli ukázať divákom?

- Musím priznať, že táto práca je niekedy veľmi náročná. Každý z mojich žiakov je úplne iný, či už vekom alebo povahou, každý je niečím výnimočný a jedinečný. Preto bolo pre mňa veľmi zaujímavé pripraviť program, ktorý bude zahŕňať tak pestrú škálu osobností. Celý náš program bol odzrkadlením celoročnej práce na našich hodinách, takže som sa tam snažila zakomponovať tie najzaujímavejšie a najrozmanitejšie výstupy. Bolo to prepojenie medzi dramatickým, rečovým, pohybovým, miestami aj tanečným a speváckym prejavom. Samozrejme, sme tam nemohli ukázať úplne všetky pripravené výstupy a herecké etudy, pretože v tom prípade by náš program trval niekoľkonásobne dlhšie.


Jednotlivé odbory sa pravidelne predstavujú širokej verejnosti, LDO mal túto šancu prvýkrát. Počuli sme, že to bol váš sen... Je to naozaj tak a ste teda spokojná s výsledkom?

- Osobne som človek, ktorý sa snaží robiť všetko naplno, najlepšie ako vie. Bola som nesmierne nadšená z toho, keď som videla, že aj moji žiaci sa snažia tiež dať do všetkého maximum seba, čo sa ukázalo nielen na našom večery s názvom Za oponou fantázie, ale aj počas celej prípravy, počas všetkých skúšok a spoločných hodín. Dalo by sa povedať, že ich nasadenie a energia dodalo aj mne odvahu, aby sa celý tento výnimočný večer uskutočnil. Keď som videla, akí sú radostní, ako si užívajú svoj čas na javisku pred publikom, no najmä ich pripravenosť a disciplínu, sama pre seba som si povedala, že to naozaj stálo za to, a že som úprimne vďačná za týchto mojich malých umelcov. Preto aj do budúcnosti plánujem s deťmi pripraviť ďalšie takéto vystúpenia, konkrétne už mám vytypovaný jeden muzikál na budúci školský rok, ale to sa ešte nechajte prekvapiť.


Herectvo je všeobecne veľmi lákavé, v ZUŠ J. Melkoviča je však novinkou. Je oň záujem? Čo sa deti učia, kto sa môže prihlásiť?

- Herectvo v našej škole nie je samostatným odborom, ale je súčasťou literárno-dramatického odboru, kde vyučujeme dokopy štyri učiteľky – Eva Kollárová, Nina Kollárová, Jana Pierová a od posledného školského roku aj ja. Keďže LDO v sebe spája, ako už aj z názvu vyplýva, dve zložky - literárnu a dramatickú, každá z učiteliek sa prikláňa k tomu, čo jej je bližšie. Osobne mám bližšie k tomu dramatickému odvetviu, to ale neznamená, že moji žiaci nemusia písať vlastné texty, či sa venovať recitácií a rozboru literárnych diel. Rozdiel je iba v tom, do akej miery sa ktorákoľvek z nás venuje tej-ktorej činnosti tak, aby žiadny žiak nebol o nič ukrátený. Ja osobne sa na našich hodinách zameriavam na rozvoj fyzických aj psychických dispozícií žiakov. Pričom vychádzame z mnohých pohybových a hereckých cvičení, ktoré sú zamerané na rozvoj predstavivosti, fantázie, sústredenia, verbálnej aj pohybovej pamäti či tímovej práce, čo sú vlastnosti, ktoré sú veľmi užitočné nielen v umeleckom svete, ale majú najmä pomôcť žiakom k tomu, aby z nich raz vyrástli spôsobilí, sebavedomí mladí ľudia.


Podľa toho, čo odznelo po koncerte, ste veľmi obľúbená medzi kolegami, ale aj medzi deťmi. Je to asi aj veľká zodpovednosť... Ako to vnímate? Nie je to náročne pre vás? Predsa len je za tým veľa práce, kostýmy, kulisy, texty...

- Uvedomujem si najmä, že každý učiteľ je pre svojich žiakov, okrem iného, aj ľudským vzorom. To, aký som človek, priamo ovplyvňuje mojich žiakov. Preto mám k svojej práci učiteľky nesmiernu úctu a cítim obrovskú zodpovednosť. Deti sú úžasné v tom, že vedia vycítiť to, kto je aký človek. Preto sa v prvom rade snažím byť vnímavá voči svojim žiakom, voči ich potrebám a pocitom, aby som im vedela správne predostrieť svoje pedagogické ,,požiadavky“. Texty aj herecké etudy sa snažím vždy prispôsobiť osobnosti žiaka. Na našich hodinách sa snažím udržať príjemnú, priateľskú atmosféru, pretože som toho názoru, že ak sa žiak cíti nekomfortne, odráža sa to aj na jeho výsledkoch.

Zhovárala sa Alena Dudláková,

foto: archív ZUŠ

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 24, 21. júna 2023)



Комментарии


bottom of page