top of page
Willa Poprad - Vaša vysnívaná svadba
  • Mário Veverka

Jej hrdinami sú najmä školáci, nezbední, hraví

Updated: Jul 7, 2020


DSC_0251

Ľubovnianska knižnica, niekedy po roku 2000: Malé dievča príde k knižničnému pultu a zašepká: Naša mama je bosorka! Jej slová však počuje mama, ktorú to, pochopiteľne, veľmi nahnevá. A ostane taká dovtedy, až kým jej knihovníčka nevysvetlí, že ide o názov diela, ktoré si chce jej dcéra požičať.


Hoci od tohto „nedorozumenia“ prešlo už pekných pár rokov, v knižnici naň s úsmevom spomínajú stále. A práve žena, ktorá ho nepriamo „zavinila“, zaklopala 10. mája na jej dvere. „Knihy Gabriely Futovej sú veľmi čítavé. Autorka ich napísala jednoducho, zrozumiteľne a je v nich veľa humoru. Často pritom majú aj vtipné názvy, ako napr. Naša mama je bosorka,“ prezradila o ostatnom hosťovi, ktorý v rámci Stonožkového čítania zavítal do priestorov ĽK, Zuzana Lukačovská. A oproti tomu predchádzajúcemu – B. Jobusovi, sa nelíšil len koncovkou v priezvisku. V príbehoch tejto Prešovčanky hrajú totiž prím zväčša školáci a školáčky – nezbední, hraví, s prvými problémami, „a v ich pozadí je vždy niečo, čo prežili deti,“ uviedla už Jana Vargová, podľa ktorej sú prózy G. Futovej určené viacerým vekovým skupinám – od menších čitateľov (Nejdem a basta, Hľadám lepšiu mamu) až po tínedžerov (Poškoláci, Brata musíš poslúchať). A vlastne to bol i dôvod, prečo sa dvoch besied zúčastnili tak štvrtáci z Komenského (plus pár žiakov z Kolačkova a Novej Ľubovne), ako i piataci so siedmakmi ZŠ sv. Cyrila a Metoda.

DSC_0232

Mimochodom, hoci Futová letí v ĽK stále, toto stretnutie malo vplyv aj na to, že mnohé jej dielka sa na dlhší čas stali nedostupnými. Dokonca ešte pred besedou.„V tejto súvislosti chcem pochváliť najmä žiakov Tomáša Starinského. Chodili k nám, zakladali si preukazy, požičiavali si knihy… A to všetko z vlastnej iniciatívy,“potešilo Z. Lukačovskú počínanie siedmakov z cirkevnej a J. Vargovú zas fakt, že decká si informácie o knihách posúvajú.„Pri Stonožkovom čítaní ich učíme, že keď sa im niečo páči, aby o tom povedali spolužiakom. Bežne sa nám teda stáva, že vrátené knihy ešte nestačíme vložiť do regálov, a už si ich chcú deti požičať, lebo im ich niekto odporučil. A to je úžasné…“

Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.


Článok bol publikovaný v ĽN č. 20 (22. marca 2018)


Comments


bottom of page