Je odchovancom Starej Ľubovne, v súčasnosti pôsobí ako tréner vo futbalovo exotickej krajine. Michal Petrus sa usadil v Číne, v jednom z tamojších klubov je vedený ako tréner mládežníckej akadémie. Aj keď sa pre pandémiu koronavírusu športový život na veľkej časti zemegule zastavil, bola by škoda nepriblížiť jeho postrehy a skúsenosti, ktoré počas svojho pôsobenia nazbieral.
V Starej Ľubovni prešiel Michal všetkými mládežníckymi kategóriami. Keď odišiel do Bratislavy študovať na fakultu telesnej výchovy a športu kondičného trénera, aktívne hrával futbal v rôznych súťažiach v okolí. „Na magisterskom štúdiu sa mi vďaka diplomovej práci naskytla možnosť praxovať pri ženskom družstve ŠK Slovan Bratislava, kde som napokon pôsobil ako asistent trénera dva a pol roka a taktiež jeden kvalifikačný cyklus ako asistent pri slovenskej dievčenskej reprezentácií do 19 rokov,“ zaspomínal na študentské časy.
Získal trénerské licencie a odišiel
Staroľubovňan je dobrodružný typ, rád cestuje, životné skúsenosti naberal aj v Spojených štátoch, aby sa napokon vrátil do Starej Ľubovne. „Pracoval som doma ako administratívny pracovník. Hral som opäť futbal, za Vysoké Tatry, doma, v poľskej Bialke Tatranskej a trénoval som našich dorastencov. Za ten čas sa mi podarilo absolvovať semináre a skúšky k získaniu UEFA C licencie a následne aj B licencie,“ priblížil. V roku 2017 našiel na internete trénerskú ponuku vo futbalovej akadémii v Číne. „Poslal som svoj životopis a pol roka nato sa mi ozval prostredníctvom emailu technický riaditeľ akadémie, bol to Talian. Keďže rád cestujem a futbal je moja vášeň, bral som to nielen ako novú výzvu, ale aj ako spojiť príjemné s užitočným. Po legalizácií všetkých potrebných dokumentov k získaniu pracovných víz, som mohol odletieť,“ opísal jeden zo zlomových momentov kariéry.
Kolega s trénermi slávneho talianskeho klubu
V najľudnatejšej krajine sveta pracoval prvé dva roky pre akadémiu WIFA, ktorá bola rozložená v dvoch mestách. Na starosti mal deti od štyroch do 12 rokov, zároveň aj koordinovanie čínskych trénerov. „Hneď tri mesiace po mojom príchode nastal v akadémii dosť výrazný zlom, keď sa zrodila spolupráca s Interom Miláno. Stali sme sa jeho piatou akadémiou v Číne. Zo slávneho Interu tréneri, s ktorými sme absovovali tréningové jednotky, školenia a diskusie ohľadom metodólogie, akú používajú priamo v klube,“ povedal Staroľubovňan, ktorý sa už ale presúval do ďalšieho pôsobiska v meste Xiamen. Klub má mládežnícku akadémiu, kde trénujeme deti vo veku 5 – 12 rokov. Počas školského týždňa som chodil trénovať aj do jednej z miestnych škôl. Začal som pôsobiť aj ako tréner ženského družstva a hrajúci člen realizačného tímu mužského družstva. Obidva tímy pôsobia momentálne na amatérskej báze a väčšinu hráčov a hráčok tvoria cudzinci z celého sveta. Tí v Xiamene zväčša pracujú alebo študujú.“
Chcel by sa pozrieť na Hamšíka
Hoci je Čína vo futbalovom svete považovaná viac za exotickú krajinu, úroveň tohto športu výrazne napreduje. „Postavenie futbalu v Číne je čoraz silnejšie, čo je hlavne zásluhou prezidenta Xi, ktorý je veľký futbalový fanúšik,“ povedal Staroľubovňan a pokračoval, „do konca aktuálneho roka plánovali v Číne dokončiť 85-tisíc ihrísk a do roku 2025 chcú zriadiť 25-tisíc futbalových škôl. Rôzne akadémie, školy a zväzy tu spolupracujú so zahraničnými klubmi, hlavne z Európy a Južnej Ameriky. Preferujú sa tu kvalifikovaní tréneri a funkcionári zo zahraničia. Profesionálny futbal v Číne má zase odlišne nastavené pravidlá a hráči, ako napríklad náš Marek Hamšík, tu majú vynikajúce finančné podmienky, aj keď kvality ligy je stále nízka. Verím, že sa mi podarí v budúcnosti ísť na Hamšíka aj osobne pozrieť a podporiť ho,“ povedal nám Michal ešte pred vypuknutím krízy koronavírusu.
Navštevuje kurz čínštiny
Svoju budúcnosť pri športe Michal veľmi riešiť nechcel. „Už sa mi veľakrát potvrdilo, človek mieni, Pán Boh mení. Veď ,ak by mi niekto niekedy povedal, že raz budem trénovať futbal v Číne, tak by som sa na tom pekne zabavil. Snažím sa stále posúvať dopredu, získavať ďalšie kontakty, poznatky a vedomosti. Momentálne som tu spokojný, no ak by prišla nejaká zaujímavá ponuka, určite by som ju zvážil,“ zakončil debatu Michal Petrus, ktorý vo voľnom čase navštevuje kurzy čínštiny, ale tiež veľa číta a venuje sa priateľke.
V meste nestretnete bezdomovca
Čína je obrovská krajina s asi 1,4 miliardami obyvateľov, 55 národnosťami žijúcimi v 23 provinciách. Pre našinca sú tu vraj veľmi zaujímavé finančné podmienky. „Mal som možnosť precestovať niekoľko krajín na všetkých kontinentoch, okrem Antarktídy, no Čína je pre mňa osobne zatiaľ najviac špecifická. Ide hlavne o mentalitu, zvyky a kultúru. Myslím si však, že nie každý by tu dokázal fungovať. Veľa cudzincov si tu nedokázalo zvyknúť a odišlo. Som si istý, že mne k aklimatizácii pomohlo predošlé cestovanie a život v zahraničí,“ hovorí Michal Petrus.
Keď žil Staroľubovňan v meste Chongqink s populáciou asi 30 miliónov ľudí, najhoršie boli ranné cestovania metrom. „Vtedy som sa cítil ako sardinka. Na druhej strane tu však nestretnete žiadneho bezdomovca, ulice sú čisté, metro, vlaky a autobusy chodia takmer na sekundu presne a všade vám k platbám postačí telefón,“ približuje mestskú krajinu, pričom poznamenáva, že na odľahlejších miestach je prostredie iné, ľudia to vraj majú ťažšie. „Celkovo sa mi páči, ako ľudia žijú aktívne, hlavne podvečer, kde je možné na ulici vidieť skupiny ľudí – od detí po starých, ako praktizujú tai chi, rýchlochôdzu, cvičia s rôznymi predmetmi, tancujú, hrajú bedminton alebo behajú. Od základných škôl až po univerzity je tu zavedené povinné organizované cvičenie na desať, pätnásť minút,“ hovorí M. Petrus.
Peter Rindoš, foto: archív M.P.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 12 (31. marec 2020)