Keď Ján Almužník zaujal post alexandrijského patriarchu, stálo v tomto egyptskom meste sedem Božích chrámov. Po troch rokoch ich bolo sedemdesiat. A pri nich sirotince, nemocnice a pôrodnice pre chudobné ženy. Tento zázrak sa mu podaril vďaka tomu, že všetky svoje príjmy rozdeľoval medzi chudobných. Tým pohol srdcami boháčov, ktorí pochopili, že rozdávať je viac než dostávať.
Zariadenie nesúce meno tohto východoeurópskeho svätca síce takú ambíciu nemá, rado by však zmenilo čosi iné – a to osudy svojich klientov. Ani jeden z nich ho totiž nemá ľahký. Podnetom k vzniku Domu Charitas sv. Jána Almužníka (DCHSVJA) bola podľa Jána Tomusa nutnosť kapacitne riešiť stav. Spišská katolícka charita totiž prevádzkuje Dom sociálnych služieb pre deti v Spišskej Novej Vsi, „a keď dosiahnu plnoletosť, situácia si vyžaduje presunúť ich do iného druhu zariadenia. To naše, v Novej Ľubovni, má kapacitu 31 lôžok zväčša v dvojlôžkových izbách,“ uviedol jeho riaditeľ, podľa ktorého ide o de facto podobné zariadenie ako Dom sv. Anny (aj čo sa týka zdravotného hendikepu). Avšak kým tam klientov rodičia ráno privedú a popoludní odvedú, u nich zostanú týždeň, mesiac či dokonca i dlhšie. „Pôjde teda o celoročné pobytové zariadenie, pričom rozdiel je v tom, že nie je určené pre deti, ale mladých, dospelých ľudí s kombinovaným zdravotným postihom,“ dodal J. Tomus.
POTREBNÁ POMOC Idea DCHSVJA je založená na rodine. Síce početnej, ale jednotnej, i keď rôznorodej rodine. A tak je koncipované aj jeho dispozičné riešenie.
V interiéri dominuje veľká otvorená miestnosť, súčasťou ktorej je spoločná jedáleň, oddychová časť a priestor pre pracovnú činnosť. „Tak ako rodina trávi svoj čas spolu, i my by sme ho chceli tráviť s klientmi. Naším zámerom je, aby na izbe boli len počas odpočinku,“ načrtol hlavnú myšlienku zariadenia jeho riaditeľ, ktorému však vrásky na čele robí interiér. Budova je totiž nová, moderná a bezbariérová, avšak… prázdna. Základné veci, ako napr. stoly, už podľa J. Tomusa majú. No chýbajú im taniere, príbory, matrace, obliečky, periny… „Tých vecí, ktoré potrebujeme, je veľmi veľa, a preto by sme chceli poprosiť verejnosť, aby nám pomohla finančne alebo materiálne,“ obrátil sa na ľudí riaditeľ a poskytol im na to aj telefónne číslo: 0910 842 572.
Času totiž nie je veľa. Dom Charitas sv. Jána Almužníka by chcel svoje brány otvoriť 1. septembra, pričom už teraz sú jeho dve tretiny obsadené. „Zo Spišskej Novej Vsi sa k nám presunie 20 klientov. Zostávajúce miesta budeme postupne obsadzovať, pričom sa vynasnažíme uprednostňovať obyvateľov nášho okresu. Do konca roka by sme chceli fungovať v plnej prevádzke,“ naznačil plány J. Tomus. Ako preto dodal, od augusta môžu klienti požiadať o umiestnenie buď na VÚC, prípadne sa môžu obrátiť aj priamo na nich. No na zreteli musia mať fakt, že proces umiestňovania nejaký čas trvá. „Ak teda niekto uvažuje, že si takýmto spôsobom potrebuje riešiť situáciu, je dobré na tom pracovať už teraz,“ odporúčal riaditeľ Domu Charistas sv. J. Almužníka v Novej Ľubovni.
Mimochodom, hoci riaditelia (súkromných) zariadení žiadateľov niekedy odmietajú, Charita je v tomto trochu špecifická. Nepozerá totiž, koľko peňazí s človekom príde a či naň treba jedného pracovníka alebo dvoch . „V prvom rade sa hľadí na dobro klienta a jeho rodiny. Tej dáme voľnosť aj pri rozhodovaní, kedy a ako často si svoje dieťa bude brať späť do rodinného prostredia,“ povedal J. Tomus, podľa ktorého Charita ponúka oproti súkromným či štátnym zariadeniam i rozmer navyše – duchovno. „V budove tak budeme mať bohostánok a náš kňaz, ktorý má na starosti Slovenskú katolícku charitu, bude slúžiť sv. omše a vysluhovať sviatosti.“
V Novej Ľubovni vyrástol Dom sociálnych služieb pre postihnutých mladých ľudí. Spišskej katolíckej charite sa ho podarilo postaviť iba vďaka milodarom a charitným zbierkam.
TROJZDROJOVÉ FINANCOVANIE Samozrejme, aj keď mozgom a svalmi budú v Dome sociálnych služieb pre postihnutých mladých ľudí zamestnanci (približne 20), nutnou „krvou“ sú peniaze. A tie by mali tiecť z troch prameňov. Tým prvým je VÚC, ktorý zazmluvní jednotlivé lôžka. Druhým samotný klient. „Ten zaplatí za ubytovanie a stravu, pričom sa bude individuálne prihliadať na jeho príjem,“ konkretizoval najskôr J. Tomus. „Charita je nekomerčná a neprevádzkuje to za účelom zisku. Práve ona, rovnako ako aj rôzne dary, bude teda tretím zdrojom financovania,“ dodal ešte riaditeľ zariadenia, ktorý v ňom vidí paralelu s osobou Jána Almužníka – začínajú totiž presne ako on, od nuly. No radi by tiež rozdali svoje srdce deťom, ktoré o to žiadajú. Foto: J. Tomus
KTO BOL JÁN ALMUŽNÍK
Tento východokresťanský svätý sa narodil okolo roku 550 na Cypre. Ako biskup v Alexandrii sa preslávil tým, že dokázal do vtedajšej spoločnosti zaviesť princípy, aké vládli medzi ľuďmi len v časoch svätého účinkovania apoštolov Ježiša Krista. Dbal o to, aby duchovenstvo viedlo príkladný život a aby hlásalo pravovernú náuku. Známe sú najmä jeho skutky dobročinnosti, pre ktoré ho začali nazývať almužníkom. Chudobných totiž pokladal za svojich pánov, dal zhotoviť ich zoznam a pravidelne im rozdeľoval podpory. Vďaka nemu bohatí pochopili, že rozdávať je viac než dostávať…