Vo veku 68 rokov a v 43. roku kňazstva zomrel 30. septembra tohto roku kňaz Peter Rúčka. V jeho bohatom životnom príbehu má svoje miesto aj Stará Ľubovňa.
Narodil sa 10. marca 1955 v Bratislave. Pochádzal z deviatich detí a po smrti mamy sa o nich staral otec, ktorý pracoval denne 16 hodín, aby ich uživil.
Veľký príbeh lásky a obety
Každý deň ráno chodil do kostola, aby vyprosoval pre seba a svoju rodinu Božie požehnanie. Počas víkendov sa intenzívne venoval deťom. Jeho druhou ženou bola Alžbeta Thyriová, ktorú spoznal ešte v roku 1943 v Starej Ľubovni, keď tu pôsobil. Zamiloval sa do nej a chcel si ju aj vziať, ale jej rodičia boli proti. Keď sa dozvedela o smrti jeho manželky a 9-tich sirotách, vyjadrila mu sústrasť, stretli sa a príbeh ich lásky mal pokračovanie. Po troch rokoch sa zosobášili v Bratislave. Pre deti bola druhou mamou a vychovávala ich aj svojím príkladným životom. „Bola pre nás, deti, príkladom úžasnej viery, pokory a poníženosti. Milovala a starala sa o nás a vymodlila kňazské povolanie mne a môjmu bratovi,“ tak hovoril Peter Rúčka.
Narodila sa v Starej Ľubovni 3. novembra 1926 a zomrela v Bratislave 18. júna 1998. Otec sa pobral za ňou 1. februára 2000.
Vysvätený tajne
Peter Rúčka sa na kňazský a rehoľný život pripravoval v čase totalitného režimu tajne. Po ukončení formácie zložil večné sľuby v Reholi menších bratov františkánov 19. augusta 1979. Kňazskú vysviacku prijal tajne 7. decembra 1980 v Erfurte (bývala NDR). Pracoval na Polygrafickom učilišti a ako tlačiar vo vydavateľstve Opus. Po páde režimu už mohol verejne pôsobiť ako rehoľník. V roku 1992 bol rehoľnými bratmi zvolený za provinciálneho ministra. Jeho úlohou bola obnova slovenskej provincie a prevzatie a oprava zdevastovaných kláštorov a kostolov. V rokoch 1999 - 2000 absolvoval štúdia v Krakowe a v Ríme. Jeho posledným pôsobiskom bola farnosť Šulekovo pri Hlohovci. Pochovaný bol 4. októbra 2023 na Martinskom cintoríne v Bratislave - Ružinove.
Popri našom rodákovi Petrovi Murdzovi sa aj Peter Rúčka aktívne zapájal do vydávania a šírenia samizdatu. Patril k redaktorom časopisu Serafínsky svet. Ako vyučený tlačiar sa venoval tlačeniu, ale aj distribúcii. Pašoval aj knihy vydávané v Ríme z Maďarska a z Poľska cez Mníšek nad Popradom. Previezol 4500 kníh a náboženskej literatúry. Pri domovej prehliadke mu vytrhali celú podlahu a rozkopali dom, ale nikdy nič nenašli.
Väzenie ho posilnilo
30. marca 1983 ho zatkli a vo väzení bol štyri mesiace. „Aj vo väzení som bol vnútorne slobodný a nebál som sa. Tu som cítil dotyk Boha a pokoj v duši. Pomáhal som spoluväzňom, modlil sa a obetoval za nich. “ Aby ho umlčali, dali ho do cely spolu s vrahom. Verili, že ho zlomí, ale stal sa zázrak a on zlomil jeho a pred popravou ho vyspovedal a pripravil na smrť. Vtedy si povedal: „Ak som v živote nič nevykonal ako kňaz, ale túto dušu som zachránil pre večný život, tak moje kňazstvo je naplnené.“ Blízky mu bol aj humor a prejavil ho aj vo väzení. Pri výsluchu, ktorý trval niekoľko hodín, zbadal, že vyšetrovateľ má kopirák v písacom stroji založený opačne, navrhol mu, že bude písať on, že to bude skôr. Vyšetrovateľa to rozzúrilo až do nepríčetnosti...
Spomeňme si
Životný príbeh Petra Rúčku je bohatý, nezlomila ho minulosť, ani neodradila súčasná doba odvádzajúca ľudí od duchovných hodnôt. V jeho očiach sa odzrkadľovala jeho čistá duša, ktorú si uchránil aj v neľahkých skúškach života. Venoval sa deťom, mládeži, rodinám, chorým, starým, opusteným, trpiacim, tým, ktorí hľadajú Boha a všetkým odporúčal modlitbu, v ktorej nájdu silu a ochranu pred smútkom a depresiou. Rád chodil do Starej Ľubovne, navštevoval tu aj Mons. V. Trstenského a bol tu s ním aj pri prvom stretnutí našich kňazov - rodákov v novembri 1993.
Je čas, kedy si pripomíname našich zosnulých, blízkych i vzdialených, spomeňme si aj na neho.
Ľubomír Ogurčák, foto: archív
Kommentare