Od nového roka sa zvýšili dôchodky, ale porástli aj ceny energií. Aj seniorky z Klubu dôchodcov v Starej Ľubovni sa zhodujú, že v dnešnej dobe je problém byť penzistom, o to viac, keď sa pridružia zdravotné problémy. Pýtali sme sa ich, ako sa im darí gazdovať s dôchodkom a čo si môžu dovoliť.
Mária Struková: – Keď nám príde dôchodok, tak si najprv poplatíme najnutnejšie poplatky. Uhradíme nájom, inkaso, účet za telefón a internet, rezerva nám musí ostať, samozrejme, na lieky, lebo v našom veku nás trápia všelijaké neduhy. V potravinách pozeráme len na všetko lacnejšie. Sme z generácie, ktorá je zvyknutá skromne žiť. So zvyškom, čo nám ostane, musíme vedieť gazdovať. Najhoršie je, keď sa objavia nečakané výdaje.
Anna Čačaná: – Mala som odrobených 35 rokov, potom som ochorela a išla som na invalidný dôchodok, pretože ma prestali počúvať nohy a nemohla som chodiť. Dôchodok mi teda vyšiel na 320 €. Žijem sama a z toho si musím všetko poplatiť. Najprv si musím vyhradiť peniaze na tie väčšie výdavky a snažím sa, aby mi to vždy vyšlo. Nikdy som si nepožičiavala, keď som na niečo nemala, tak som si to nekúpila. V lete, keď sa dá, niečo zaváram, na zimu si naložím kapustu. Človek si musí naozaj rozmyslieť, čo si môže dovoliť a čo nie.
Katarína Tajbošová: – My to už nejako prežijeme. Horšie to majú naše deti. Tiež nezarábajú veľa a majú svoje rodiny. Musia splácať úvery a starať sa o školopovinné deti. Úvery budú splácať až do dôchodku. Treba len dúfať, aby boli obidvaja rodičia v rodine zdraví.
Erika Juríková: – Mám na povale kopu vecí, ale tie strihy už dávno vyšli z módy a ja chcem ísť s módou. Nakupujem väčšinou iba v sekáči. Dajú sa tam niekedy pozháňať lepšie veci ako v klasickom obchode. Chýba mi tam akurát lepšia obuv, nie je veľmi z čoho vyberať. Ak sme ešte dvaja, vieme to utiahnuť. Môj manžel robil, tak má vyšší dôchodok. Ja som bola na materskej, takže teraz som stratová. Je rozdiel dva dôchodky a jeden. Tomu, kto je sám, môže aspoň trochu pomôcť zľava na obedy.
Mária Hanečáková: – Rodinný rozpočet je slabý, lebo dôchodky sú nedostačujúce. Môžeme si dovoliť len základné veci. Rada by som sa išla niekam zrekreovať. Predtým, keď bolo lacnejšie, tak sme chodili aj do Vyšných Ružbách, ale všade sa ceny zvýšili. Dvakrát si preto rozmyslíme, či si zaplatíme za kúpanie alebo nie.
Júlia Rabiková: – Dôchodok je vypočítaný na najnižšej úrovni, aby človek mohol s odretými ušami žiť, aby nehladoval. Vo vyspelejších krajinách sa môžu dôchodcovia vybrať aj na dovolenku. My si z našich dôchodkov môžeme dovoliť naozaj len základné veci.
Mária Bičušová: – Je dobré, že naša generácia nie je náročná, vyrastali sme po vojne, vieme sa uskromniť. Veľa som zavárala a šila, ničoho nebolo, ani platy neboli vysoké. Takisto si treba odložiť niečo aj pre vnúčatá, keď majú meniny alebo narodeniny. Nemôžete predsa prísť s prázdnou rukou.
Napriek neľahkej ekonomickej situácii si tunajšie dôchodkyne nájdu vždy dôvod na radosť.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 5 (5. február 2019)