top of page
  • Mário Veverka

Boj EKOS-u o štvrtú kazetu skládky pokračuje

Updated: Jul 22, 2020


Do slepej uličky zahnali mestskú spoločnosť EKOS posledné dva roky odpady. Takmer plná „trojka“ mu neumožňuje vyvážať tuhý komunálny odpad na vlastnú skládku, kazetu č. 4. mu ale Inšpektorát životného prostredia v Košiciach zatiaľ nepovolil.


Kolotoč, ktorý sa rozkrútil prieskumnými geologickými prácami v roku 2010, sa však možno čoskoro zastaví. To, že sa hmla okolo štvorky pomaly trhá, totiž minulý týždeň potvrdil Valent Jaržembovský. Čo by bola skvelá správa nielen pre EKOS, ale tiež obyvateľov regiónu. A nielen preto, že firma už na prípravu integrovaných povolení (technické projekty, odborné posudky, GO plány, poplatky) vynaložila z vlastných zdrojov zhruba 35 tisíc €. Balvanom, ktorý ju ekonomicky ťahá ku dnu, je totiž skládkovanie odpadu v Žakovciach. „Jeho odvoz a náklady naň zvýšili výdavky spoločnosti za prvý polrok 2016 o takmer 170 tisíc eur. Dlhodobo pri súčasných nízkych poplatkoch, respektíve pri nezmenených vstupoch mesta je tento stav neudržateľný,“ upozornil na neodškriepiteľný fakt poverený konateľ – riaditeľ mestskej eseročky, podľa slov ktorého ale vzdanie sa trhu v prospech nadnárodných spoločností – Brantner či Marius Pedersen, riešením nie je. „Ak odovzdáme ekonomicky zaujímavú činnosť, to znamená zvoz a skládkovanie, narušíme systém, jeho vyváženosť. Nehovoriac o ďalších otázkach, napríklad kto bude 30 rokov udržiavať, monitorovať uzatvorenú skládku či prevádzkovať stratové hospodárstvo s biologickým odpadom vrátane zvozu odpadu mestskej zelene,“ vyjadril názor V. Jaržembovský, ktorého celkový pohľad na situáciu okolo skládky nájdete nižšie.

Pohľad na časť skládky. Toto nie sú jazierka, ako sa môže na prvý pohľad zdať, ale akumulačné nádrže vôd (775 m3), ktoré prejdú odpadom v kazete. Obe sú vybudované z nepriepustných materiálov, sú zodpovedne monitorované, prečerpávané, aby sa voda nedostala do povrchových vôd mimo skládky.


Skládka Skalka Riadenú skládku TKO spustili do prevádzky 1. novembra 1995 odovzdaním kazety č. 1 s kapacitou 44 tisíc t. Jej zatvorenie prebehlo v roku 2002. Kazetu č. 2 (47 tisíc t) dali do užívania 28. decembra 2001. Životnosť skládky sa tým predĺžila o ďalších šesť rokov. V roku 2007 sa pristúpilo k výstavbe kazety č. 3 (48 000 t), za približne 773 tisíc €. Predpokladaný voľný objem kazety č. 4 je okolo 95 tisíc m3.


Čo (ne)vieme o skládke v Starej Ľubovni?


Vo veľkom tieni jarného optimizmu, neskôr v lete naplnenom skôr príjemnými starosťami – kde a ako dovolenkovať, ako si vybrať z bohatej ponuky, zabaviť sa, ako zažiť i užiť si čas s deťmi, vnúčatami… zostal nevyriešený jeden z veľkých problémov mesta i regiónu. Skládka komunálneho odpadu!


Zmenili sme sa, zmenila sa doba Skládka nie nebezpečných odpadov, ktorú sme poznali ako skládku tuhého komunálneho odpadu pod Skalkou takmer 25 rokov, zďaleka už nie je tzv. smetisko zo 70-tych rokov. Nová legislatíva dala i dáva postupne do procesu odpadového hospodárstva systém i tvrdé podmienky. Musí to tak byť! „Zbohatli“ sme,  spohodlneli… Odpady nás obklopujú, sprevádzajú na každom kroku. Porovnajte! V rokoch 1980 – 1990 sme v priemere ročne na skládku vyviezli 400 – 700 ton odpadu ročne, dnes v podstate z toho istého zberného územia ide na skládkovanie viac ako 10 000 ton odpadu ročne. Čísla hovoria za všetko.


Čo na skládke bežne nevidíme Uzavretý, oplotený viachektárový areál skládky odpadov má plnú infraštruktúru a vybavenie. Uzavreté a revitalizované kazety č. 1,  2 a 3 boli a sú prevádzkované podľa platnej legislatívy. Prevádzkový poriadok skládky odpadov je vážny obsiahly dokument  schválený v rámci integrovaného povolenia najvyšším kompetentným orgánom – Inšpekciou životného prostredia. Nie je priestor opísať všetky povinnosti z prevádzkového poriadku, pre ilustráciu, len samotný monitorovací systém má 11 objektov (monitorovacie vrty, odberné miesta, šachty, plynovú studňu, meteostanicu a pod.). Každoročne oprávnená organizácia robí monitorovanie geologických faktorov životného prostredia (ŽP), ďalšia nepriepustnosť izolácie kazety. Každý rok sa rovnako robí topografia skládky, určovanie množstva uloženého odpadu, kontrola projektovaného tvaru skládky. Akumulačné nádrže priesakových vôd (vody, ktoré prejdú odpadom v kazete) sú vybudované z nepriepustných materiálov, majú maximálny objem 775 m3, sú zodpovedne monitorované, prečerpávané, aby sa táto voda nedostala do povrchových vôd mimo skládky. Jednoducho povedané, nie je to „smetisko,“ ako by si mohol zjednodušene neinformovaný občan myslieť, na ktoré si môže každý voziť hocičo, kedy a ako chce.

Kvôli šetreniu miesta sa na skládku vyváža už len stavebný odpad.


V čom je problém? Posledná kazeta č. 3 mala životnosť do roku 2014. Niektorými prevádzkovými opatreniami, ako je lepšie zhutňovanie novým kompaktorom, zvýšené separovanie a pod., sa predĺžila jej životnosť do polovice roka 2015. Vedenie spol. EKOS po dohode s Mestom urobilo prezieravý, ale nevyhnutný krok – zastavilo vývoz komunálneho odpadu na vlastnú skládku. Ponechalo rezervu zhruba 1400 m3 na likvidáciu drobného stavebného odpadu, ktoré umožňuje VZN Mesta. Ostatný odpad sa vo vyhradenej časti skládky prekladá do veľkoobjemových kontajnerov a odváža na skládku firmy Marius Pedersen do Žakoviec. Odvoz a náklady na skládkovanie, okolo   5 400 ton odpadu, zvýšili ale náklady spoločnosti EKOS za I. polrok 2016 o asi 170 tisíc eur. A to je obrovský problém! Dlhodobo pri súčasných nízkych poplatkoch, resp. pri nezmenených vstupoch mesta je tento stav neudržateľný.

Ostatný komunálny odpad sa prekladá do kontajnerov a putuje do Žakoviec.


Existuje teda nejaké riešenie? Riešením je, logicky, výstavba novej kazety č. 4. Pripomenúť treba, že už v roku 2010 s dostatočným predstihom na základe formovania sa terénu medzi kazetami č. 1, 2 a 3, sa začala overovať možnosť výstavby kazety č. 4. Ešte v roku 2010 sa urobili prieskumné geologické práce. Ďalej sa v priebehu roku 2011 firmou EKOS urobili všetky prípravné administratívne práce, aby mohol prebehnúť zložitý proces EIA (posudzovanie možnej investície na životné prostredie). V decembri 2011 bolo záverečné prerokovanie tohto procesu na Ministerstve životného prostredia SR (MŽP SR) Nedá sa nepoznamenať, že je ťažko pochopiteľné, že sa ho nezúčastnil najkompetentnejší zástupca mesta, ktorý by objektivizoval a obhájil reálnosť pohľadov, potrieb mesta a regiónu. Zostalo to na poverenom zástupcovi projektovej organizácie. Tak sa do záverečné hodnotenia MŽP SR dostali konštatovania čiastočne i závery, ktoré v ďalších rokoch tiež komplikovali a dodnes komplikujú úsilie firmy o integrované povolenie výstavby.


Čo teda bude ďalej? No, je to tak, že ďalší rok a pol prešiel v relatívnom pokoji (skládkovať bolo kde). Samotný proces prípravy takejto investície je mimoriadne administratívne i organizačne náročný. Ide cez tzv. integrálne povolenie. Kompetentným orgánom na jeho vydanie je Inšpekcia životného prostredia príslušného kraja. Žiadosť o integrované povolenie v zmysle zákona o IPKZ (integrovanej prevencie komunálneho znečistenia) podanej firmou EKOS, s.r.o., je o to zložitejšie, že obsahuje okrem stavebného povolenia kazety č. 4 aj súhlasy na uzavretie časti skládky odpadov I. etapa a vykonanie jej rekultivácie, na povolenie čerpania účelovej finančnej rezervy (ÚFR) pre I. etapu uzavretia rekultivácie kazety č. 3. Ďalej na zmenu výpočtu ÚFR pre II. etapu uzavretia rekultivácie tretej kazety. Pre zjednodušenie, integrované povolenie má dve zložky – odpadovú, riadiacu sa tvrdou legislatívou v odpadovom hospodárstve a stavebnú, riadiacu sa tiež svojou legislatívou.


Problémom aj vlastnícke zmluvy Istým zadosťučinením pre firmy EKOS i Mesto je, že každý štátny a samosprávny orgán i dotknuté organizácie súhlasia s týmto riešením. Rovnako nie je ani jeden negatívny podnet zo strany občianskej verejnosti. Napĺňa to optimizmom aj napriek zložitosti riešenia. Prvá žiadosť o integrované povolenie bola po prerušení konania doplnená v januári 2014. Po ďalších doplňovaniach v rámci prerušenia konania bolo konanie zastavené 22. apríla 2014. Treba objektívne povedať, že jedným z problémov boli vlastnícke vzťahy a nájomné zmluvy, teda naše domáce problémy. Keďže nájomné zmluvy v dvoch prípadoch z niekoľkých desiatok nebolo možné uzavrieť, resp. pozemky odkúpiť za schválenú cenu 5 eur/m2, pristúpilo sa v priebehu roku 2015 k zmene žiadosti o integrované povolenie vrátane technického projektu. Mimoriadne veľké úsilie vtedajšieho riaditeľa EKOS-u Juraja Špesa viedlo v septembri 2015 k podaniu novej žiadosti o IP.


A tak sa kolotoč znova rozkrútil Po dvoch prerušeniach, doplňovaniach splnených i „nesplnených“ podmienok bolo konanie IŽP Košice zastavené 15. februára 2016. Po našom odvolaní na SIŽP sme sa dostali opäť do procesu. Opäť do prerušenia konania. Okrem objektu optickej bariéry riešime nové vyňatie z PPF pre kazetu č. 4, nakoľko doterajšie vyňatie končí 20. novembra 2017 a časový harmonogram výstavby tejto kazety presahuje tento dátum. Jednoducho, proces pokračuje. Doteraz firma EKOS vynaložila na prípravu IP okolo 35 tisíc eur z vlastných zdrojov (technické projekty, odborné posudky, GO plány, poplatky, atď.). Môžeme si opäť položiť otázku. Stojí tá snaha (trápenie) za to? Poviem to tak, obklopení sme vo svojom 60-tisícovom ostrovčeku veľkými nadnárodnými firmami v odpadovom hospodárstve, ktoré nemajú problém prevziať našu hlavnú činnosť v odpadoch, náš trh.

Silnejší sú pripravení, nedajme si svoje Firma EKOS, s.r.o., si v novembri pripomenie 20 rokov vzniku. Jej meno, renomé je na Slovensku stále zvučné. Cena ministra ŽP SR za prínos starostlivosti o životné prostredie v roku 2004 i Cena prezidenta za kvalitu v roku 2010 to len potvrdzujú. Boli sme absolútnou špičkou v zavádzaní separovaného zberu. K nám sa chodili informovať (priúčať) niektoré niekoľkonásobne väčšie mestá i regionálne združenia miest a obcí. Stále môžeme byť hrdí na systém, kvalitu i výsledky práce firmy a jej ľudí. Ak odovzdáme ekonomicky zaujímavú činnosť (zvoz, skládkovanie), narušíme systém, jeho vyváženosť. Kto bude 30 rokov udržiavať, monitorovať uzatvorenú skládku? Kto bude prevádzkovať stratové hospodárstvo s biologickým odpadom vrátane zvozu odpadu mestskej zelene? Čo bude s triedením odpadu, nebezpečným odpadom, olejmi a podobne?  Čo bude s približne 20-timi pracovnými miestami, s možnosťami  spolupráce s ÚPSVaR pri vytváraní krátkodobých pracovných miest a pracovísk? Pre informáciu: za rok 2015 sa vyseparovalo a vrátilo späť 865 ton druhotných surovín. Na zhodnotenie, resp. likvidáciu išlo 52,6 t nebezpečného odpadu. Samotné čísla sú len čísla. Radi by sme boli, keby mali občania záujem vidieť túto prácu, podmienky, zodpovednosť,  perspektívnosť i konkrétny výsledok. Každý sa považuje za civilizovaného, mysliaceho a zodpovedného človeka s dostatočným rozhľadom i poznaním. Ak máme značné rezervy aj v oblasti odpadového hospodárstva, je to určite poznanie, vedomie a, dovolím si povedať, aj svedomie. Valent Jaržembovský, poverený konateľ – riaditeľ spoločnosti EKOS, s.r.o.


Comments


bottom of page