top of page
Willa Poprad - Vaša vysnívaná svadba
  • Writer's pictureMgr. Miriama Sekelská

Anna Kesselová: Starnime s radosťou

Updated: Aug 11, 2020


DSC01757

Celý život učila v materskej škole a ako sama povedala, snažila sa deťom nahradiť mamu. V seniorskom veku prevzala úlohu predsedníčky Združenia kresťanských seniorov (ZKS) v Starej Ľubovni. Venovala sa mu štrnásť rokov


„Po Nežnej revolúcii prišlo veľké nadšenie. Náš klub v Starej Ľubovni založil doktor Puobiš v roku 1997. Vtedy sme sa ešte volali Klub kresťanských dôchodcov, ale v roku 2004 sme sa premenovali na Združenie kresťanských seniorov. Bol politickým väzňom a spolu s manželkou boli väznení pre vieru. Neskôr bol predsedom Jozef Orlovský,“ ozrejmila A. Kesselová. Po ňom v roku 2007 funkciu prebrala.


Vyrastala bez otca Anna Kesselová sa narodila po otcovej smrti v roku 1938. „Nikdy som ho nepoznala. Zomrel vo veku 33 rokov a moja mama mala vtedy 27. Od piatich rokov ma vychovávala babka, pretože mama pracovala a mala som ešte staršieho brata. Ako polosirotu ma raz poslali do „školy v prírode“ vo Vyšných Ružbachoch. Mala som desať rokov, a keď som odchádzala z domu, babka mi povedala: ,Haničko, jak še vraciš, ja už tu nebudzem’. A moja babka 12. septembra zomrela. Z domu mi nič nedali vedieť, a tak som sa to dozvedela až po návrate,“ zaspomínala si A. Kesselová na ťažké časy, no ako povedala, život išiel ďalej.


V roku 1953 nastúpila na pedagogickú školu do Prešova. Tam sa spoznala so svojím už nebohým manželom, ktorý chodil na strednú elektrotechnickú školu. Zobrali sa v roku 1958 a o rok ich preložili do Starej Ľubovne a vytvorili si tu domov.


Popri povolaniu učiteľky A. Kesselová pracovala na vtedajšom Ústave národného zdravia ako logopedická asistentka. Vždy ju mimoriadne poteší, keď sa náhodou stretne s bývalými škôlkarmi a opýtajú sa jej, „pani učiteľka, poznáte ma?“, a ona si podľa mena priradí detskú tvár už k dospelému človeku.


V službe pre iných ZKS na Slovensku funguje už 25 rokov a každé štyri roky sa stretávajú na valnom zhromaždení. Údaje z roku 2017 hovoria, že členská základňa ZKS mala 4500 členov v 75 kluboch SR. Kluby spadajú do územia každého z 8 územných centier (ÚC). Najviac klubov bolo v Prešovskom ÚC. Združenie v Starej Ľubovni momentálne navštevuje 156 členov. V začiatkoch však začínali s 20 – 25 členmi. Ich cieľom je rozvíjať duchovné a hmotné dobro staršej generácie, nielen súčasnej, ale aj detí a vnúčat.


„Ustavične sa radujme, starnime s radosťou. Keď sa stretneme, stále začínam týmto mottom. Bolo to pekné obdobie, dobre sa nám spolupracovalo aj s ostatnými klubmi seniorov v Starej Ľubovni. Bola som učiteľkou v materskej škole a už moji profesori ma učili, že najvyššie ideály ľudstva sú pravda, krása, láska, dobro a vštepujú sa do ľudských sŕdc už od útleho veku. Nám, učiteľkám, národ zveril túto úlohu, konajme ju čestne a s láskou. Snažila som sa toho držať celý život. Mám rada spoločnosť ľudí a som šťastná, že som mohla byť predsedníčkou takého skvelého spoločenstva“ odpovedala A. Kesselová na otázku, ako sa jej klub seniorov skoro štrnásť rokov viedol. 23. februára si zvolili novú predsedníčku Máriu Turekovú.


Seniorov by potešilo denné centrum Podnikajú stretnutia, semináre, prednášky, inštruktáže, poznávacie a kultúrne zájazdy, púte, návštevy rôznych podujatí a pod. Priemerný vek združenia je vyše 70 rokov. „Máme málo mladších členov. Mnohí už nemajú toľko síl a nestretávajú sa s nami ani v kostole. Tí, ktorí máme viac zdravia, sa radi stretávame na duchovných prednáškach a biblických stretnutiach, chodievame na púte a do divadla. Keď sme chceli vycestovať na poznávacie či kultúrne zájazdy, mesto nás vždy podporilo,“ uviedla A. Kesselová. Takisto spolupracujú so združením Mariánskej mládeže a farnosťou. Starajú sa o výzdobu a upratovanie v kostoloch a tiež o kaplnky.


Ako seniorom im chýba denné centrum, kde by mohli mať každý týždeň rôzne aktivity. „Doteraz sme sa stretávali v kultúrnom dome. Budeme sa však sťahovať do Bieleho domu, rovnako ako aj ostatné mestské kluby. Noví členovia sa k nám môžu pridať od 55 rokov bez rozdielu, veriaci či neveriaci, ktokoľvek kto s nami sympatizuje,“ dodala A. Kesselová.


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.8/2020 (3. marec 2020)


bottom of page