Ak sa mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí opýtate, čo im najviac chýba počas veľkonočných sviatkov, mnohí priznajú, že sú to naše zvyky a jedlo. Veď taká oblievačka či šibačka a dobroty ako syrek, šunka s klobáskami či strúhaná cvikla sú priam naše národné bohatstvo. Aj v iných krajinách však majú tieto sviatky svoje špecifiká.
Po 40 dňoch pôstu začínajú najväčšie kresťanské sviatky v roku – Veľká noc. Je to pohyblivý sviatok, teda nemá pevný dátum, ale slávi sa v prvú nedeľu po prvom splne, teda po jarnej rovnodennosti. V krajinách s kresťanskými koreňmi majú jasný význam. Pre neveriacich sú symbolom jari, čo pramení z našej slovanskej histórie.
Vajíčka sa nemaľujú iba na Slovensku
Tieto dni boli u starých Slovanov magické a oslavoval sa nimi príchod jari. Spájali sa s nimi rôzne rituály. Aj preto sa v tomto období napríklad pálila Morena, ktorej smrť mala znamenať koniec zimy a nastolenie vlády jari. Mimochodom, viete o tom, že napríklad takí Fíni vo veľkonočnom období zakladajú ohne, ktoré majú obyvateľov chrániť pred čarodejnicami a ich čarami?
Medzi slovanské zvyky však patrí zdobenie kraslíc – vyfúknutých vajíčok ako symbolov života. V každej oblasti Slovenska sa zaužívala iná technika zdobenia. Podľa Slovenského národného múzea v Martine bolo na východnom Slovensku rozšírené zdobenie voskovaním, batikovaním s figurálnymi motívmi a nápismi. V niektorých regiónoch sa kraslice leptali kyselinou či vyškrabovali, oblepovali farbenou i nefarbenou slamou. V obciach, kde žili drotári, sa kraslice drôtovali a kde bolo veľa rezbárov, nechýbali vajíčka drevené a vyrezávané. Túto históriu sa snažia v rôznych regiónoch udržať a nečudo, je to súčasť nášho kultúrneho dedičstva.
A nielen nášho. Aj Gréci napríklad farbia vajíčka, ale iba jednou farbou – červenou. Robia tak na Zelený štvrtok (u nich je to Červený štvrtok) a červená farba má symbolizovať preliatie krvi Ježiša Krista. Počas sviatkov si Gréci, ale aj Chorváti zvyknú priťuknúť vajíčkom. Ten, komu škrupinka nepraskne, vyhráva. Mimochodom, grécke veľkonočné stoly sa prehýbajú pod ťarchou grilovanej či pečenej jahňaciny, rôznych šalátov a nechýba ani dobré víno.
Baranček, holubica alebo zajac?
Zatiaľ čo slovenské gazdinky usilovne pečú baránka na znak obetovania božieho baránka, v niektorých krajinách sa ujal veľkonočný zajac. No v ďalekej Austrálii u protinožcov by ste nenašli ani toho. Majú tam totiž veľkonočného bilbyho. Že ste o niečom takom ešte nepočuli? Bilby je vačkovec, mimochodom, zákonom chránený, ktorý je pôvodným druhom z Austrálie a výzorom je podobný zajacovi (toho Austrálčania nemajú príliš v obľube, pretože požiera úrodu). V súčasnosti hrozí bilbymu vyhynutie a malí Austrálčania veria, že počas veľkonočných sviatkov im cez Easter egg hunt, teda hľadanie sladkostí v záhrade, ktoré deťom schovali rodičia, pripravil tieto maškrty práve bilby. Táto tradícia „honu“ (okrem bilbyho, samozrejme) je typická aj pre USA, Dánsko či Veľkú Britániu. Pre mnohé rodiny sú deti s košíkmi pobehajúcimi po záhradách a parkoch často jedinou pripomienkou týchto sviatkov.
A aby sme neostali dlžní ani informáciu ohľadne jedla, u austrálskych protinožcov okrem iných veľkonočných jedál nechýbajú ani hot cross buns, teda sladké žemle na vrchu ozdobené krížikom.
Pri zvieratkách ešte ostaneme. V Rakúsku sa napríklad traduje, že ak na Kvetnú nedeľu vstanete ráno ako posledný z postele, členovia rodiny vám môžu dať nelichotivé meno: „veľkonočný somárik.“ Aj v Rakúsku podobne ako v mnohých iných krajinách sa v čase pred pandémiou konali rôzne sprievody a trhy s veľkonočnými miestnymi špecialitami. To, ako tomu bude v súčasnosti, ukážu najbližšie dni. Pretože, či chceme alebo nie, koronavírusová pandémia pozmenila slávenie nielen týchto sviatkov po celom svete.
V Taliansku sú stoly na veľkonočné sviatky po dlhom pôstnom období plné jedla, chutí a vôní. Keďže Taliani milujú dobré jedlo, nesmie chýbať ani na slávnostnom stole. V jednotlivých regiónoch sa to líši, ale medzi najtradičnejšie jedlá patria pečená jahňacina a koláč s názvom „Colomba”. Má tvar holubice a pripomína biblickú holubicu, ktorú vypustil Noe z archy, keď objavil zasľúbenú zem.
(Ne)tradičné Filipíny
Ak nechcete ostať cez tieto sviatky doma a rozmýšľate, ako využiť toľko dní voľna, možno sa vyberiete na exotickú dovolenku kdesi do južnej Ázie. Nebuďte vôbec prekvapený tým, ak sa tam veľkonočné sviatky sláviť nebudú. Mnohým vyznávačom budhizmu, islamu či iných vierovyznaní totiž nemusia nič hovoriť. Ak by ste sa však rozhodli vybrať na Filipíny, čaká vás nezabudnuteľný zážitok.
Na Veľký piatok sa na filipínskych námestiach konajú živé predstavenia krížovej cesty. Filipínčania si tak pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista a okrem ľudí oblečených do dobového oblečenia nechýbajú ani odvážlivci, ktorí sa ako mučeníci pred zrakmi kričiaceho publika nechávajú bičovať a reálne pribiť na kríže. Táto tradícia si každý rok získava stále viac na popularite, hoci sa, samozrejme, nájdu aj hlasy, ktoré toto „divadlo“ odsudzujú. Filipíny, ako bývalá španielska kolónia, sú zväčša kresťanské. Až vyše 80 % obyvateľstva sa hlási ku katolíckej viere, no nájdete tu aj moslimov. Živé sprievody s mučeníkmi však možno uvidieť aj v niektorých krajinách Latinskej Ameriky. Napríklad v Mexiku je zvykom páliť obrazy Judáša.
Dagmar Baluchová
Sviatočné dní u nás
Po Vianociach, ktoré sú najkrajšími sviatkami v roku, prichádzajú veľkonočné sviatky, pred ktorými je 40-dňová príprava. Tento čas pokánia, modlitby, pôstu, sebazaprenia nás má vnútorne premieňať, aby sme boli lepší, láskavejší a mali bližšie k sebe. Je to aj obdobie, kedy počas pobožnosti krížových ciest ožívajú aj kalvárie. Na Kvetnú nedeľu sa začína Svätý týždeň a vstupujeme do posvätného času.
Veľkonočné trojdnie je vrcholom celého liturgického roka. Veriaci si pripomínajú utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Začína sa svätou omšou na slávnosť Pánovej večere na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vrcholí vo Veľkonočnej vigílii. Veľký piatok je jediný deň roka, kedy sa neslávi svätá omša, dôraz sa kladie na pašie a úctu krížu. Počas bielej soboty rodiny aj jednotlivci prichádzajú k Božiemu hrobu a zotrvávajú v modlitbe.
Slávenie trojdnia je spojené s tichosťou, kedy zmĺknu aj zvony a organ. Posvätné ticho preruší až radostné Aleluja pri zmŕtvychvstaní. Zvykom u nás je aj svätenie jedál. V nedeľu hneď ráno ľudia sa ponáhľajú s košíkmi plných dobrôt do kostola. Doma sa posvätené jedlá aj s veľkonočnou sviečkou dajú sa na stôl a po modlitbe sa všetci spoločne najedia.
K Veľkej noci sa viažu aj bohaté tradície a zvyky.
Ľubomír Ogurčák
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 14 (13. apríl 2022)