web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mgr. Miriama Sekelská

Aj pandemická doba priniesla zvýšenie domáceho násilia

Dlhodobá izolácia spôsobila štvornásobný nárast počtu žien, ktoré vyhľadali pomoc po tom, čo zažili domáce týranie!



Domáca karanténa spôsobuje najmä stres z izolácie, straty príjmu, vytvára pocit neistoty a frustráciu z neznámeho. „Stres je často spúšťačom, zhoršuje negatívne prejavy správania. Izolácia je pre obete patovou situáciou. Nemajú kam utiecť a väčšinou nemôžu ani vyslať signál, že potrebujú pomoc,“ povedala psychologička Simona Vasiľová.


Násilie môžeme chápať aj ako priame narušenie slobodnej vôle a sebaúcty. „Násilie páchané na ženách, vrátane vyhrážok, je trestný čin. Polícia môže vstúpiť do bytu vtedy, ak sú ohrozené životy a zdravie. Násilníka môže zadržať a navrhnúť ďalšie opatrenia. Obete môžu takisto podať trestné oznámenie na ktoromkoľvek najbližšom  útvare policajného zboru alebo na prokuratúre. Nemusí byť podané hneď po útoku a je lepšie, ak dotyčná osoba spomenie čo najviac násilných útokov alebo iných skutkov, uvedie ich miesto, čas a prípadne svedkov,“ ozrejmil Milan Ženčuch z OR PZ v Starej Ľubovni.


VO SVOJEJ MOCI

Násilníkovi ide najmä o to, aby mal obeť pod kontrolou. Svoju moc môže dosahovať formou fyzického, psychického, sexualizovaného, sociálneho či ekonomického násilia. „Všeobecná predstava násilia má fyzickú podobu. Domáce násilie sa však rovnako často môže vyskytovať aj v psychickej forme. Obeť je vystavená neustálym urážkam, výsmechu, sústavnému dehonestovaniu a vyhrážaniu. Vo veľkej miere poškodzuje duševné zdravie ženy,“ uviedla psychologička.


So ženou, ktorá zažíva násilie, treba komunikovať a poskytnúť jej psychickú podporu. „Dôležitá je tiež prvá reakcia ženy, keď sa v rodine stane násilný incident. Ak dokáže vytvoriť hranicu už v prvých momentoch, napr. pri silnejšom stisnutí ruky, je to často rozhodujúci moment - ako sa situácia v rodine bude ďalej vyvíjať,“ načrtla jeden z prvých príznakov násilia S. Vasiľová.


BERÚ VINU NA SEBA

Je známe, že týrané ženy berú vinu a zodpovednosť za násilie na seba. „Obete majú sebavedomie na bode mrazu. Obviňujú sa za to, že ich partner udrel, napr. preto, že prišli neskôr z práce. Nechcú o svojom utrpení prehovoriť, pretože sa boja, že sa situácia doma ešte zhorší. Hanbia sa to povedať blízkym. Snažia sa utvrdiť v tom, že nie sú týrané,“ v skratke opísala syndróm týranej ženy S. Vasiľová. Ako dodala odborníčka, obete sa trápia tým, čo povie okolie, že odišli od muža. Boja sa, že sa samé nedokážu postarať o svoje deti.


Preto, ak máme podozrenie, že je v našom okolí niekto v ohrození, môžeme kontaktovať políciu na čísle 158 alebo to anonymne oznámiť na prokuratúru, súd či príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.


KDE HĽADAŤ ŠPECIALIZOVANÚ POMOC?

  • OBČIANSKE ZDRUŽENIE ŽENA V TIESNI: 0907 346 374

  • LINKA POMOCI OBETIAM: 0850 111 321

  • OBČIANSKE ZDRUŽENIE ALIANCIA ŽIEN SLOVENSKA: 0903 519 550


Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 44 (24. november 2020)