top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Absentuje zakladanie zelene pri investičnej výstavbe

Updated: Jul 13, 2020



Jednou z troch nosných činností mestskej „eseročky“ EKOS je aj starostlivosť o zeleň, o ktorú sa mestská firma stará 20 rokov, a to po tom, ako bola z vtedajších technických služieb delimitovaná v roku 1997, okrem odpadového hospodárstva a mestských lesov, aj starostlivosť o mestskú – verejnú zeleň. A tá je aj témou rozhovoru s konateľom spol. EKOS, Valentom Jaržembovským. 


Mesto ročne vyčleňuje v rozpočte približne 100 tisíc eur na krytie tejto činnosti. Postačuje to?

Valent Jarzembovsky

– Stačí to na veľmi skromné krytie nákladov. Navýšenie spravidla vyvoláva potreba doplňovania, resp. zakladania novej zelene. V tomto roku je to 15 tisíc €, bude sa z toho financovať už známa výsadba kruhového objazdu, dopĺňanie nekvalitne vysadenej zelene v parku na Nám. sv. Mikuláša a parku na Nám. gen. Štefánika. Urobila sa aj polovica alejovej výsadby na Sládkovičovej ulici.


Čo personálne zabezpečenie, vieme, že spol. zabezpečuje tieto činnosti aj sezónnymi pracovníkmi…


– Úsek zelene obhospodaruje okolo 30 ha plôch. Má iba štyroch kmeňových – stálych zamestnancov. Na sezónu sa pracovný kolektív rozrastá na 20 – 30 ľudí. Ide o pracovné pomery na dobu určitú osvedčených ľudí a dohody o vykonaní práce. Nebyť podporných programov cez úrad práce, ako sú aktivačné práce, odpracovávanie dávok, zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a najnovšie podpora zamestnávania mladých do 29 rokov, nebolo by možné zabezpečiť rozsah týchto prác. Uvediem aj príklad, pri nasadení 6-tich strunových kosačiek, okrem veľkých motorových, potrebujeme šesť ľudí na hrabanie, držanie ochranných plachiet pri kosení v blízkosti áut, suterénnych okien bytových domov a pod. Ďalších šesť na nakladanie a zvážanie stoviek ton surovej hmoty na ďalšie spracovanie v biokompostárni. Žiadalo by sa najmenej 10 – 12 stálych kmeňových pracovníkov, ale vyčerpali by sa tak všetky vyčlenené prostriedky na zeleň. A čo ďalšie náklady? Technika, opravy a jej dopĺňanie… Nehovoriac o prevádzke kotolne skleníka, energie, chemikálie, špeciálne substráty a pod.


Dodať asi treba, že zmenou oproti minulosti je, že úsek zelene je aj bez samostatného vedúceho…


– Túto činnosť prekrýva dočasne vedúci lesného hospodárstva. Ja osobne rád organizačne i odborne pomôžem. Neuráža ma byť ani priamo v teréne výkonným pracovníkom pri výsadbách, úprave krov a stromov. Vzhľadom na nie jednoduché zloženie „pohyblivého“ pracovného kolektívu, ktorý v priamej činnosti často vidíte, je to stále poučné a zaujímavé.


Vieme, že najväčším kritikom zelene sú obyvatelia mesta a cudzí návštevníci. Máte aj spätnú väzbu?


– Naše mesto je osadené v lone krásnej prírody, ktorým smerom pozriete a idete. Preto si myslím, že deficit zelene, aj keby bol, čo nie je, by ľudia vnímali menej intenzívne ako v oblastiach rovín vyprahnutých slnkom. Je príjemné počuť cudzích, ako priaznivo sa vyjadrujú k bohatosti a sýtosti zelene v meste. Z hľadiska odbornej starostlivosti, dôslednosti v údržbe, v odbornom a cieľavedomom zakladaní zelene, máme ale značné rezervy. Možno som kritický, ale pozerám na to odborným pohľadom, navyše posilneným praxou a mojím osobitným citovým vzťahom k zeleni. Uspokojiť by nás nemalo ani to, že tieto nedostatky sú v každom meste, v mnohých prípadoch výraznejšie ako u nás.


Dodať asi treba, že máme aj dosť tzv. eko-pozitívnych ľudí, ktorí radi priložia ruku k dielu, registrujete túto aktivitu občanov?  Respektíve, aj opačnú?


– Priaznivý vzťah ku zeleni, isté pochopenie i toleranciu má veľká väčšina občanov. Pri úpravách stromov, likvidácii krov, poškodených či nepotrebných stromov sa nestretávajú pracovníci zelene s nepochopením či dokonca s urážkami. Obzvlášť pri kosení strunovými kosačkami nastáva znečisťovanie priestoru, suterénnych okien, niekedy aj áut. Dokonca došlo aj k rozbitiu okien uletenými kameňmi. Všetko sa pri dobrej vôli a tolerancii dá vysvetliť, pochopiť a, logicky, kompenzovať stratu. Ale dodať treba, že tak ako v každej oblasti, je aj tu veľká časť populácie neaktívna. V prospech celku neurobí nič, ani neuškodí. Časť občanov ale prejavuje mimoriadny cit i obetavosť pre túto oblasť. Mesto Stará Ľubovňa už pred 18-timi rokmi bolo iniciátorom známej akcie vyhodnocovania najkrajších balkónov, predzáhradiek, priestorov pred obytnými domami. Prizvalo si ako partnera okresnú organizáciu Únie žien Slovenska, ktorá je dnes nositeľom tejto aktivity. Možno tie výsledky práce na úseku skrášľovania obytného priestoru vlastného a tým aj mestského, prebehneme letmým pohľadom, konštatovaním, je to pekné. Tí, ktorí to poznajú z vlastnej práce a vzťahu k zeleni, určite s obdivom i uznaním. Pochopiteľne, je aj malá časť nevhodne priam až škodne iniciatívnych ľudí, ktorých zásahy do mestskej zelene, hlavne do stromov, sú prinajmenšom neospravedlniteľné. Ešte horšie je, keď sa to stane zamestnancom, „brigádnikom“ firmy spravujúcej zeleň.


Môžete byť konkrétnejší?


– Pri výsadbe zelene počas intenzívnej výstavby bytových domov, bola okrem záhradníckej firmy výrazná aj aktivita nových nájomníkov, resp. majiteľov bytov a ich nadšenie pomôcť. Už pred mnohými rokmi sa to nazvalo „folklórom“ vo výsadbe. A tak na mnohých miestach za 30 – 40 rokov vyrástli nevhodné vysadené stromy v absolútnej blízkosti domov. V mnohých prípadoch sú dnes tieto stromy z hľadiska tienenia, ohrozovania bezpečnosti, znečisťovania, nehovoriac o  nevhodnosti a neestetickosti, nepotrebné. Navyše, sadovnícka firma v 70-tych rokoch s obľubou vysádzala, okrem iného, tuje východné a západné, ktoré boli dostupné a bezproblémové vo výsadbe z kontajnerov celý vegetačný rok. Hlavne na sídlisku Západ I. línie tují pripomínali skôr „urnový háj“ ako sprievodnú zeleň bytového domu. Tak sa nám v tesnej blízkosti bytových domov rozrástli javory, lipy, brezy, jasene dokonca i pagaštany. Z ihličnatých – smreky, jedle, borovice.


Tu zrejme vznikajú aj problémy s obyvateľmi, ktorým práve takáto výsadba dnes prekáža…


– Niekde sa občania zhodnú na úprave stromu, jeho likvidácii. Inde majú rozdielny názor. Iste je z vyšších poschodí pohľad na korunu stromu iný ako v úplne zatienenom byte na prízemí, resp. prvom poschodí. Požiadavky od občanov sa starostlivo prehodnocujú. Kde je to objektívne, je zhoda vlastníkov, oddelenie životného prostredia MsÚ dáva súhlas na úpravu, resp. výrub stromov. Musí sa to však robiť postupne, v prípade potreby s plánovanou náhradnou výsadbou, resp. podsadbou. Neodborné svojvoľné zásahy urobia nenapraviteľné škody. Každý strom má mať svoj tvar – habitus, má pôsobiť prirodzene. Len tak nepôsobí rušivo a môže plniť svoju funkciu. Preto treba byť hlavne v jarných občianskych iniciatívach  zodpovedný. Nebudeme si nahovárať, sú aj jedinci, ktorí nemajú žiadny cit a aj malý problém z ich pohľadu je dôvodom na nemilosrdnú likvidáciu zelene.


Ak hovoríme o občianskej iniciatíve, Mesto už druhýkrát vyčlenilo a rozdelilo 5 tisíc eur na malé projekty, ktoré sa týkajú aj úpravy priestorov, a teda aj zelene. Plní to svoj účel?


– Mne osobne sa táto mestská myšlienka páči. Niektoré návrhy ale treba pred realizáciou  trochu odborne „preletieť“. Nemal by sa opakovať už spomínaný folklór vo výsadbe. V meste žijú a pôsobia dve záhradné architektky, Mesto môže využiť ich odbornosť. Nemalo by sa stať, že v dotovanej výsadbe sú umiestnené vymaľované pneumatiky. Nemení to nič na obdive a úcte k ľuďom, ktorí sú iniciatívni a chcú pomáhať. Pred každým bytovým domom vidíte hneď, kde žije človek, resp. skupina ľudí s mimoriadnym vzťahom k zeleni. Na druhej strane sa nemôžu výsadbou oddeliť jednotlivé vchody bytových domov, a to smrekmi, tujami a pod. Celý bytový blok by sa mal riešiť ako celok. Určite k tomu z hľadiska odbornej predprípravy v blízkej budúcnosti príde.


Z celkového pohľadu mestskej zelene sa nedajú vylúčiť aj areály podnikov a organizácií. Tu už nemôžete zasiahnuť, ako ale hodnotíte tento stav? Viete tu byť firmám nejakým spôsobom nápomocní, lebo vieme, že obyvatelia často nerozlišujú, komu lokalita patrí, ale všeobecne kritizujú správcu zelene…


– Ak mám byť úprimný, tento stav je skôr zlý ako dobrý. Mnohí štatutári akoby túto oblasť, potrebu a istú zodpovednosť podliehajúcu dobe nevnímali. Parafrázujem pána Klausa, okrasná zeleň je šľahačkou na torte, bez nej sa dá žiť, ale s ňou je to krajšie. Sú ale aj výnimky, vysnívaný štandard, aký je vo firme mkem, treba vidieť. Niektorým firmám sme dali ponuky na celoročnú starostlivosť, zmluvne s nami ale spolupracuje iba obchodný reťazec LIDL a objednávku dal aj JMF pre areál bývalej okresnej odborovej rady. Ostatní reagovali negatívne, resp. nereagovali. V ponukách budeme naďalej pokračovať. Stav zelene, o ktorej hovoríme a spadá do verejnej zelene, sme náhodne zachytili na fotografiách (dole). Tu ale musím kriticky podotknúť aj k burinám okolo soklov budov, múrov, oplotení a obrubníkov obyvateľov mesta. Za plotom domu „šperkujeme“ svoje záhradky, pred plotom vyčnieva púpava, tráva a iné buriny. Dokonca aj mestské upratovacie čaty s metlami „pohladia“ tieto buriny pri múroch, stenách, stĺpoch… miesto toho, aby ich vytrhli. Ak sa niekomu fyzicky nechce zohnúť a vytrhnúť to, sú vhodné chemické prostriedky. Naozaj to nechce až tak veľa a celkový pohľad je iný.


Momentálne ale EKOS zrejme rieši prvú kosbu, ktorá asi meškala kvôli počasiu… 


– Počasie v apríli i prvej polovici mája neumožnilo technike a ani ľuďom nastúpiť na systematickú prácu a teraz je tu časový problém, preto prosíme všetkých o trochu trpezlivosti. Z príjemnejších úloh je tu výsadba letničiek, do záhonov a kvetináčov pôjde okolo 30 tisíc kusov. Niektoré sú už vysadené, na výsadbu čaká kruhový objazd, ktorý realizuje súkromná firma a som presvedčený, že zaujme každého.


Letničky na výsadbu si firma EKOS vie zabezpečiť z vlastnej produkcie?


– Takmer na 100 %. Dokúpili sa len letničky do špeciálnych kvetináčov na stĺpoch verejného osvetlenia navrhnuté záhradnou architektkou. Treba dodať, že naše skleníkové hospodárstvo pripravilo na jarný trh aj okolo 5 tisíc priesad (kaleráby, papriky, paradajky) a asi 4 tisíc kuchynských byliniek. Ekonomicky je to nezaujímavá produkcia, Mesto a firma to berie ako istú pomoc svojim občanom.


Niekoľkokrát ste spomínali, že absentuje zakladanie novej zelene, stoja tu pred strediskom zelene nejaké zásadné výzvy?


– Zo zásadných vecí, ktoré treba riešiť, je zakladanie zelene v novej investičnej výstavbe. Napr. pri povodniach v roku 2010 po takmer polmetrových nánosoch bahna pri nových bytovkách na sídlisku Východ a s tým súvisiacich stratách, sa nestačili urobiť sadové úpravy pri nových blokoch. Neurobilo sa to ani pri ďalšej výstavbe, a tak je stav úrovne zelene v tejto časti zástavby viac ako skromný. Povedal by som, nedôstojný súčasnosti. Predsa pri investičnej akcii za milión eur sa musí nájsť okolo 10 tisíc eur na sadové úpravy. Spravidla sú projektované i rozpočtované, ale stavebné firmy túto ľahkú „šľahačku“ pohltia. Investor by si to mal ustrážiť a netolerovať to. Ďalší príklad, vyrastie nový bytový dom v zaujímavej lokalite, byty v ňom sú rozpredané ešte pred dokončením v známych trhových cenách, ale k 60-tim tisícom € za byt sa nenájde 200 – 300 eur na výsadbu lahodiacu očiam i srdcu majiteľov. Miesto toho je tam opäť niekoľko tují.


Čo naše centrálne zóny? Predsa len, sú to výkladné skrine mesta a vidíme, že nie všade to vyzerá dobre.


– Zrevitalizované parky na Nám. sv. Mikuláša a gen. Štefánika treba doplniť. A to tam, kde sa pôvodná výsadba neuchytila, resp. bola zničená. Finančne ani z hľadiska práce to nie je náročné. Priestor pred Okresným úradom tiež potrebuje absolútnu rekonštrukciu. V posledných rokoch rýchlo starnú „a odchádzajú“ ihličnaté stromy, pohľad na ne evokuje skôr rezignáciu a smútok. Podsadbu pod nimi je zbytočné robiť, kým nebudú celkom odstránené. Celý otvorený priestor spolu s upraveným parkom dostane nový vzhľad, novú úroveň zodpovedajúcu vážnosti inštitúcie i priestoru zhromažďovania a oddychu. Ďalej je tu  Sládkovičova ulica, ktorou prejde možno tisícka ľudí denne. Potrebuje aj pre oddychový čas kvalitné sadovnícke zušľachtenie. No a osobitnou výzvou bude dominantná Ul. 1. mája. Rokmi ukotvená stromová zeleň – javory, lipy, brezy, jasene, borovice, smreky strieborné, pichľavé, jedle a katalpy sú zmesou, ktorá nezodpovedá esteticky ani funkčne potrebám takého priestoru.


Na záver trochu osobne. Je všeobecne známe, že zeleni sa venujete dlhé roky, je to vaša srdcová záležitosť, od istého pamätníka sme sa dozvedeli, že ešte v predrevolučných Ľubovnianskych novinách vás nazvali zeleným kráľom… Máte spomienky z tejto oblasti, ktoré sú pre vás mimoriadne osobité?


– Je príjemné spomínať. Zvlášť na veci, ktoré sa podarili. A keď má človek k niečomu blízky citový vzťah, pamätá si skoro všetko. Keď som bol pri sadových úpravách firmy mkem v rokoch 1992 – 1993, spýtal som sa majiteľa, či chce najkrajšiu zeleň v meste, okrese. Vtedy nonšalantne povedal, že na celom Slovensku. Prvá etapa výsadby bola skutočne nad zaužívané pomery aj v širšom regióne. Dnes po ďalších etapách výsadby i kvalitou údržby môže tento areál súťažiť aj so Slovenskom. No a teraz iná, opačná spomienka, pri vstue do mesta z východnej časti po Prešovskej ulici bola vysadená okolo roku 2001 lipová alej. Boli to 15-ročné lipy špeciálne dovezené z Holandska. Pri jednej z ciest som o niekoľko rokov zistil, že lipy „odborne ošetril“ s motorovou pílou niekto z aktivačných pracovníkov. Za obeť padli spodné kmeňové vetvy, ktoré sa zdali takejto pracovnej sile príliš nízko rastúce, a tak ich na každom strome poorezával. To nemohol vedieť, že ide o základné vetvy 15 rokov cielene pestované kvôli budúcemu tvaru stromu? To isté sa stalo s podobnou lipovou alejou pri ZŠ Komenského. No a boli aj humorné situácie. Keď sme robili výsadbu pred známou Lentilkou na sídlisku, istá pani na okne nám rusínskym nárečím zakričala – Čo tu sadíte, ja nechcem žiť ako v lese! No a zabudnúť sa nedá ani na nadšenie z výsadby, ktorá ďaleko predbiehala vtedajšiu úroveň. Išlo o vyvýšenú výsadbu pred OD Družba, bývalými Komunálnymi službami, plavárňou, ZŠ Komenského. Na návrh projektanta európsky známej firmy FLÓRA Olomouc ich realizoval jeden z najlepších záhradníkov, inžinier Karaba, ktorého sme ako zázrakom získali na tri roky do Starej Ľubovne. Tých spomienok je naozaj veľa, a keď pri ostatnom mojom životnom jubileu zapracovali naše SPOZ-áčky do sprievodného textu aj vetu, „… tyká si s tebou každý strom v meste…“, iste vedeli prečo. Bolo a je to pre mňa stále veľkým povzbudením.

OK7
OK9
OK3
OK2
OK10
OK13

Takto upravená zeleň určite nevyzerá a už vôbec by sa takto nemalo zasahovať do úpravy stromov. 


Foto (EKOS, s.r.o.)


Článok bol publikovaný v ĽN č. 22 (6. jún 2017)


bottom of page