top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Životný príbeh 59-ročného Jozefa, ktorý našiel cestu z dna

Updated: Jul 14, 2020


dav

Každá životná cesta je jedinečná, často poznačená rôznymi bôľmi, strádaniami, smútkom, ale i radosťami a šťastím. Vzostupy i pády, tak to v živote chodí. Dôležité je ale nájsť chuť žiť a spokojnosť v duši, poučiť sa aj z ťažkých životných situácií a ísť ďalej. Príkladom toho, že sa to dá, by mohol byť aj pán Jozef, ktorého priezvisko zámerne nepoužívame, ale hlavne tí, ktorí chodia na  horu Zvir v Litmanovej, ho iste poznajú, resp. ho videli. Nedá sa totiž prehliadnuť jeho lesné bývanie a spôsob života, a keď sa s ním dáte do reči, pochopíte… 


Najprv pád na dno

Jozef je 59-ročný rodák z Považskej Bystrice, ktorý sa ocitol na Hore Zvir po tom, ako ho prepustili z väzenia. V mladosti mal totiž problémy nielen so zákonom, ale aj so závislosťou. Otvorene to priznáva. Detaily, samozrejme, nechceme vedieť. Jemu minulosť dodnes pripomínajú putá, ktoré visia na stene jeho príbytku. Memento!?

dav

Na pútnické miesto prišiel prvýkrát s mamou, ktorá ho tu doviezla. Je s ňou neustále v kontakte a ďakuje jej za zmenu postoja vo svojom živote. „Kľakol som si pred kríž a povedal som Panne Márii, že ak ma zbaví závislosti, ostanem tu,“ vráti sa do ťažkého obdobia sympatický muž. A tak sa aj stalo. Mame je za to vďačný a má ju v srdci, hoci ho pre vysoký vek a podlomené zdravie už dlhšie nenavštívila. V Litmanovej žije Jozef už neuveriteľných 21 rokov. Zo začiatku býval dokonca v stane, kde strávil osem rokov. Tiež neuveriteľné! Asi si ho niekto všimol, po čase mu poskytli drevo a postavil si chatrč alebo skôr domček ako z rozprávky, na najtichšom mieste na Hore Zvir. V lese, uprostred prírody… Počuť tu neprestajne trilkovanie vtáčikov, v noci tu zaiste zablúdi vysoká zver a aj medveď si tu môže vymerať cestu… Pán Jozef nám ponúkol čaj z byliniek a keďže miluje sladké, na keksíkoch sme si pochutili spoločne. Náruč má otvorenú aj pre zvedavcov i tých, ktorí prídu po radu. Veľkým vzorom a tým, ktorý mu výrazne pomohol na jeho neľahkej ceste, bol aj známy zakladateľ centra v Žakovciach, skúsený a charizmatický kňaz Marián Kuffa. „K otcovi Kuffovi som plánoval ísť na dva týždne. Nakoniec som tam bol takmer dve desaťročia,“ pripomenie predchádzajúcu časť svojho života Jozef. O tom, že M. Kuffa prinavrátil chuť do života nejednému zúfalcovi, ktorému spoločnosť dala po výkone trestu nálepku a vyvrhla ho na okraj, sa všeobecne vie. Aj Jozef zrejme u neho pochopil, že jeho život má rovnakú cenu ako ktorýkoľvek iný a neradno ho len tak premrhať. Je rovnako vzácny!

dav

Potrebujeme nádej Dnes si žije zdatný muž v skromnom, no útulnom príbytku v lese sám, kúri si do piecky, príroda mu poskytuje svoje dary. Rozhodne sa ale nenudí, pracuje s kameňom a drevom. Vytvára krásne dielka, najmä s duchovnou tematikou. Pomáha aj priamo na pútnickom mieste, kameňom obložil studničku so svätenou vodou, všetky stavby a aj oporný múr. Tí, ktorí prichádzajú na pútnické miesto, tak aj vďaka nemu pociťujú človečinu v rôznych detailoch. Jeho diela pritom môžete nájsť nielen na Slovensku. Jozef, zdá sa, akoby úplne splynul s prírodou, je ňou doslova obklopený, cíti sa tu najpríjemnejšie a ako sám tvrdí, krajší život nepozná. Samota mu vyhovuje, ale podelí sa so skúsenosťami s tými, ktorých postihol podobný osud. Mnohí ho žiadajú o radu. „Takých ľudí nemožno odpísať, lebo by sme im brali nádej. A každý tú nádej potrebuje,“ povie rozhodne a z úst človeka, ktorý si prežil svoju kalváriu a nabral ten správny smer v živote, to znie naozaj dôveryhodne. Jozef sa jednoducho snaží byť dobrým človekom, pomáha ostatným, stavia kaplnky a verí, že hriechy, ktoré spáchal, mu budú odpustené.


Chce dopriať svoj pokoj aj iným „Nemám televíziu ani internet. V prírode nájdem všetko, čo potrebujem. Získavam vodu z brezy, ktorá je liečivá, zbieram bylinky a huby rastúce na okolitých stromoch, ktoré sú považované aj za prírodné antibiotiká,“ prekvapuje nás statný muž ďalej a núti zamyslieť sa nad dnešným často zbytočne konzumným životom plným zbytočností.

dav

Pokoj, ktorý našiel Jozef v Litmanovej, chce navyše ponúknuť aj ostatným. Pracuje na stanoch, kde budú môcť tráviť chvíle rodiny s deťmi, ktorých bude obklopovať iba pokoj a príroda. Motiváciou pre ďalšie obdobie jeho žitia je rozhodne dôvera v Boha. Ako sám tvrdí, všetko čo potrebuje, je iba sila, aby dokázal všetko zvládnuť. Presvedčil nás, že to podstatné už zvládol a je na ceste, ktorá by nemala vyvolať údiv, ale skôr obdiv.


Text a foto: Henrieta Hlinková


bottom of page