Blysnúť sa vo filme hoc len ako komparz, je vždy zážitkom. Zvlášť ak ide o film zvučného mena či nebodaj zahraničný. S pribúdajúcimi rokmi je tento zážitok intenzívnejší, zvlášť, keď film zozbiera ocenenia či sa dostane do zlatého televízneho fondu. Ak je rola významnejšia, radosť o to väčšia. A možnosť zahrať si vo filmoch sa už naskytla mnohých nehercom – komparzistom, aj obyvateľom Starej Ľubovne či okolia.
Príležitosť pre študentov
V decembri minulého roka sme priniesli reportáž o zážitku Staroľubovňana Egona Dlugolinského, ktorý sa stal súčasťou kultového filmu Paľa Bielika Jánošík v 60-tych rokoch minulého storočia. Jeho úloha tu bola dokonca veľmi významná, zaskakoval hercov (hlavne s vyššími postavami) pri ťažkých scénach s koňmi a dokonca „nahradil“ v jednotlivých scénach i Ilčíka a zahral si aj pandúra. Tí, ktorí si tak jedinečný film dnes pozrú, môžu vedieť, že pád z koňa pri akože zastrelení, určite „nebolel“ slávnych hercov. A práve fotografie, ktoré sme uverejnili, boli impulzom k spomienke Rastislava Stašáka. „Aj môj otec hral ako komparzista vo filme Živý bič. Žiaľ, veľa informácií o tom nemám, viem len to, že počas jeho štúdia na strednej škole na Orave hľadali komparzistov do filmu a vybrali aj viacerých jeho spolužiakov,“ pripomenul nám R. Stašák, ktorého, už nebohý otec Milan Stašák, sa objavil síce len v jednej krátkej scéne pri vychádzaní z kostola (na fotografii hore), ale bolo to pre neho veľkým zážitkom. Zvlášť, že išlo o legendárny film, televízne spracovanie rovnomenného románu Mila Urbana, kde hrali herci zvučných mien ako Viera Strnisková, Emília Vášaryová, Štefan Kvietik, Mikuláš Huba a iní. Film režiséra Martina Ťapáka z roku 1966 sa tak v rodine Stašákových pozerá s veľkou úctou i spomienkou na otca a dedka.
Filmárov láka okolitá krajina Okúsiť veľký svet filmu na pľaci dostali mnohí našinci nielen vďaka komparzu počas štúdia v iných mestách, ale aj priamo v Starej Ľubovni či okolí. Náš kraj vždy lákal filmárov. Pripomenieme rok 2002, keď Nižné Ružbachy zažili inváziu 100-členného štábu britských filmárov, ktorí si vybrali lokalitu, kde stoja okolo železničnej trate staré stodoly na natočenie sekvencií veľkolepej filmovej verzie Doktora Živaga. Miesto vtedy bravúrne premenili na ponurú ruskú dedinu, ktorou prechádzal parný rušeň. Na pľaci sme vtedy okrem britských i talianskych hercov stretli i komparzistov z Plavnice. Podobne lákavou oblasťou pre filmárov boli často i Pieniny, tak oblasť Lesnice, ako aj Červeného Kláštora. V roku 2008 upútal príbeh mnícha Cypriána slovenskú režisérku Máriu Čengel Solčanskú natoľko, že sa v autentickom prostredí rozhodla natočiť film a hlavnú rolu zverila hercovi Markovi Igoldovi. Šancu zahrať si v komparze vtedy dostali viacerí osvedčení Zamagurčania. A zabudnúť nemožno ani na hrad Ľubovňa a skanzen, tieto miesta boli a sú vždy veľkým lákadlom pre filmové štáby, natáčali sa tu viaceré filmy či sekvencie. A zvlášť rezonoval aj obľúbený český seriál Četnícke humoresky, diel Lúpežník mal evokovať atmosféru Zakarpatskej Rusi a výborne na to poslúžil tunajší skanzen, kde si zahral kňaza aj Staroľubovňanom známy o. Kamil Dráb. „Bolo to takmer pred 20-timi rokmi, vtedy som tu pôsobil. Vo filme som mal aj krátky dialóg počas liturgie v kostolíku v skanzene,“ spomína si dnes o. Kamil. I na to, že to bola veľká príležitosť aj pre ľudí z okolia. V rámci komparzu tu priviezli štyri autobusy filmuchtivých dobrovoľníkov z Kolačkova, Jakubian i Starej Ľubovne. Hrali dedinčanov. Český seriál s vrchným strážmajstrom Karlom Arazímom – Tomášom Topferom bol pritom označovaný za najnáročnejší filmový projekt s mimoriadne veľkou sledovanosťou. No a z väčších projektov možno spomenúť aj napríklad rok 2001, kedy vyberali do konkurzu filmu Jánošík – pravdivá história komparzistov aj zo Starej Ľubovne. Malé, ale nezabudnuteľné úlohy pandúrov či bubeníka na Jánošíkovej poprave na hrade sa vtedy ušli napr. Rudolfovi Kovalčíkovi, Rudolfovi Dubjelovi či Marekovi Krupovi. Mnohí vtedy ani neverili, že film poľsko-americkej režisérky Agnieszky Holland dakedy uzrie svetlo sveta. Ale v roku 2009 sa aj Staroľubovňania dočkali (teda, žiaľ, nie všetci) jeho premietania v Kine Tatra. Tiež Zamagurčania, lebo viaceré scény sa točili aj v neopakovateľnej scenérii Pienin. A zrejme ešte veľa našincov uchováva fotografie alebo milé spomienky na účinkovanie vo filmoch, do ktorých sa dostali viac-menej náhodou. Zážitky ale mali a majú zväčša neopakovateľné.
Foto: archív R.S., ĽN
Natáčanie filmu o Cypriánovi dalo šancu viacerým Zamagurčanom.
Lokomotíva, ktorú vidno vo filme Doktor Živago, stála aj na tunajších koľajniciach.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 11 (19. marec 2018)
Comentarios