top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Čo nechýbalo vo veľkonočnom košíku? Podľa pamätníčky Veroniky Hriňovej bývalo kedysi veselšie

Tento rok oslávi 87 rokov, prežila druhú svetovú vojnu,... síce bola ešte dieťa, no spomína si, ako utekali pred vojakmi. Pred Vianocami sa museli ukryť v susednej dedine. Veľkú noc už trávili doma. Veronike Hriňovej pamäť slúži natoľko, že si živo spomína, ako najväčšie kresťanské sviatky oslavovala s rodičmi a šiestimi súrodencami v rodnej obci Údol.

astného. Mali sme svoju múku, vajcia, mlieko, zemiaky, zeleninu, lebo sme gazdovali. U nás piekla mama, nás bolo šesť dievčat, tak sme upratovali, išlo sa i na pole, ak bolo treba,“ zaspomínala si dôchodkyňa, ktorá už dvadsaťpäť rokov žije u dcéry v Starej Ľubovni. „Ovdovela som už dávno. S manželom sme sa snažili udržiavať veľkonočné zvyky. Učili sme to i naše deti,“ hovorí Veronika, ktorá mala päť detí. Starká so žiaľom dodala, že dnes má už len dve dcéry, no veľmi sa z nich teší. Radosť jej robí aj to, že obidve tradície Veľkej noci preniesli do svojich rodín. „Naučila som ich robiť z vajec a mlieka tradičnú hrudku, piecť kysnuté koláče, chlebík, pasku. Dnes to už ja nerobím, len im asistujem,“ spokojne dodáva.


V košíkoch pribudli čokoládové vajíčka

Sviatky na dedine kedysi oslavovali vo veľkom. Bolo veselo, ľudia sa stretávali. „Na Veľkú noc bolo plno i v kostole, susedia po omši poklebetili. Pekné to bolo i cez veľkonočnú šibačku. Chlapcom sme dávali vlastnoručne ozdobené vajíčka, nami napečené koláče. Peniaze sa až tak nedávali,“ nechala sa počuť dôchodkyňa, ktorá je smutná, že tieto tradície sa pomaly vytrácajú. Ľudia sa menej stretávajú i menej poznajú. „Kedysi bolo aj všetkého hojne. Všetko sme mali svoje, chovali sme zvieratá, tak i mäsa bolo dosť, šunka, klobásy, chleba sme piekli. Aj päť chlebov niekedy. Dnes je všetko drahé, ľudia už toľko ani nepečú, lebo by ich to veľa stálo. Iná doba bola, ináč sa žilo,“ poznamenala pani Veronika, ktorá usmerňuje svoje dcéry aj pri vkladaní veľkonočných jedál do košíka. „Nesmie chýbať sladká pečená paska, šunka, klobása, vajcia, hrudka, chren, maslo, soľ a bábovka,“ vymenuje a dodá, že po novom do košíka pridáva aj čokoládové vajíčka, má totiž osem pravnúčat, tak aby bolo aj na výslužku pre najmladších oblievačov.


Netreba zabudnúť na tradície

Pani Hriňová už do chrámu nechodí, lebo jej neslúžia nohy, pravidelne k nej príde kňaz. No pri veľkonočnej výzdobe u dcéry sa tiež realizuje. „Keď som bola mladšia, tak som veľmi veľa háčkovala. Stále máme obrusy i obháčkované vajíčka, ktoré som urobila. Na sviatočnom stole nesmú chýbať,“ povedala dôchodkyňa, ktorá kedysi aj cez sviatky nosievala do chrámu kroj. Niekoľko ich má ešte stále doma.

„Niekedy mali ženy na Veľkú noc krásne slávnostné kroje. Dnes sú ženy modernejšie, už sa kroje nenosia, ale teším sa, že sa opäť vracajú krojované zábavy, lebo tam sa na tradície ešte stále myslí,“ doplnila čiperná starenka. So smútkom ale dodala, že jej chýbajú časy, keď bolo veselo, ľudia sa tešili i z prítomnosti iných. „Dnešná moderná doba je smutnejšia, ale som rada, že mi ešte zdravie slúži, že môžem byť s mojimi deťmi a tešiť sa z vnúčat a pravnúčat. Každá táto chvíľa je pre mňa veľmi vzácna,“ ukončila babička, ktorá odkazuje mladej generácii, aby nezabudla na tradície a na svojich starých rodičov.

Alena Gribová, foto autor

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 13, 5. apríla 2023)

Comments


bottom of page