Vrch Klokoč v Malých Karpatoch. Fatranský Rakytov, Vtáčnik, Šimonka či Pilsko v Oravských Beskydách… – to je len pár slovenských vrchov, ktorých končiar zdobí najznámejší symbol kresťanstva. Na tento zoznam pribudol 22. júla ďalší. Blízko Starej Ľubovne, 1286,4 metrov nad morom.
Každý kríž má svoj príbeh. Ten „čiernohorský“ sa začal písať na jar minulého roku, keď Miroslava Kafku oslovil predseda poľského Klubu Górski „Carpatia” Jurek Krakowski. Ten mu tlmočil túžbu, umiestniť na Čiernu horu tabuľu s označením, že ide o najvyšší vrch Levočských vrchov. Čo sa, vďaka dvom dobrodincom z mieleckého klubu, napokon podarilo. „Počas jej osadenia sa mi vrátili trochu bolestné spomienky na rok 2001, keď som prechádzal týmito horami a prosil Matku Božiu Pannu Máriu, aby mi vrátila syna. Premkla ma veľká túžba poďakovať tým Bohu, že sa tak stalo,“ vysvetlil, prečo sa na tomto mieste rozhodol vztýčiť drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom, M. Kafka. Toho, ako podotkol, viedla k tomuto kroku aj skutočnosť, že mnoho turistov je ubolených a zranených. „Preto som tam chcel kríž. Aby pochopili, že ak cez pokoru nenájdu Boha, neskôr budú musieť hľadať psychiatra,“ vysvetlil Staroľubovňan, ktorého cieľom je, aby ľudia našli na Čiernej hore oázu ticha a pokoja. Oázu, kde by mohli ísť hlbšie do svojho vnútra.
OCHOTA I NEOCHOTA
Postaveniu päťmetrového kríža predchádzala, mimochodom, viac než ročná príprava. Tá pritom, ako podotkol M. Kafka, priniesla so sebou množstvo problémov.
„U niektorých ľudí som sa stretol s neochotou pomôcť. Našiel som však i množstvo dobrodincov – napríklad pána z Kolačkova, ktorého som šiel poprosiť o vodu. Ten nechal svoju prácu a povedal: Idem s vami! Ďalší mi dal veľkú zľavu na suchý betón a vyviezol ho džípom až hore,“uviedol muž, ktorý si tiež vysoko cení pomoc podsadských Rómov („Naozaj si neviem predstaviť, ako by sme v tom kameni vykopali bez nich základy.“), predsedu Urbariátu pozemkového spoločenstva vlastníkov Nová Ľubovňa Štefana Smoroňa a tiež Martina Šalatu. Ako totiž poznamenal, je to neskutočný človek s obrovskými vedomosťami o okrese a krásach prírody.„Som veľmi rád, že sa mi ozval a verím, že mi ho Boh poslal do cesty. Krajšiu túru, než keď sme robili trasu na Čiernu horu, s mačetou v ruke a pílkou orezávali konáre, aby sa na nich niekto nezachytil, som nezažil.“
DEŇ „D“ Mimochodom, 1. Medzinárodný výstup na Čiernu horu, ktorý na najvyšší bod okresu pritiahol desiatky ľudí zo štyroch krajín, mal i veľkú duchovnú podporu. Odo dňa, kedy bol zapísaný do turistického kalendára, sa zaň totiž modlili rehoľné sestry redemptoristky z Kežmarku. „Myslím si, že hlavne vďaka nim, ich prosbám, sa táto akcia vydarila,“ dodal M. Kafka, čím naznačil, ako skončila predposledná júlová sobota. Tá sa, pre zaujímavosť, niesla v duchu hesla Nájdi svetlo, prekroč svoj tieň, preži s nami pekný deň. „To, že bol naozaj pekný, potvrdila aj hojná účasť nielen domácich, ale i zahraničných turistov z Poľska, Talianska a Ukrajiny. Keďže trasa na Čiernu horu viedla z Kolačkova prevažne hrebeňom, na mnohých miestach si turisti mohli vychutnať krásne výhľady, nazbierať čučoriedky či lesné jahody,“ opísal úvodné hodiny podujatia M. Kafka. Presne na poludnie potom prišlo na rad posvätenie kríža. O to sa už postarali štyria duchovní – Štefan Hrbček z Lomničky, vyslanec gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove, otec protopresbyter Rastislav Janičko, farár z poľského Mielca Tomek Krawiec a Róbert Gurčík, farár z Kolačkova. Časť turistov potom využila možnosť vystúpiť aj na tretí najvyšší končiar Levočských vrchov – Ihlu, záver akcie sa odohral na lesnej chate, kde bola ubytovaná časť turistov z poľského partnerského klubu.
Na kríži, ktorý 22. júla posvätili štyria duchovní, je umiestnená ľalia – znak čistoty, srdce, tŕňová koruna a citát z Biblie: Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. (Mt 10, 38). Pre všetkých, ktorí cítia neprávosť či krivdu, má M. Kafka odkaz: – Choďte k nemu a povedzte tam všetko, čo vás trápi a ťaží.
SEN: VYHLIADKOVÁ VEŽA Hoci sa vraví sa, že všetky cesty vedú do Ríma, u lesných cestičiek a chodníkov to neplatí. Tie totiž, obrazne povedané, končia na Čiernej hore. Aj preto by II. ročník výstupu (17. – 19. augusta 2018) mohol, podľa slov jeho koordinátora, dostať prívlastok „hviezdicový“. „Toto by mal byť náš prínos pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Bol by som veľmi rád, keby pomohli aj oni nám. Napríklad tým, že by pripravili regionálne jedlá, ako trebárs džatky, ktoré Poliaci veľmi zbožňujú,“ uviedol M. Kafka, ktorého veľkým snom je, aby raz na Čiernej hore bola vyhliadková veža. A svietila by z diaľky ako maják označujúci miesto, kde človek môže nájsť sám seba.
I keď tento rok viedla trasa 1. Medzinárodného výstupu na Čiernu horu len z Kolačkova, ten budúci by sa východiskový bod mohol rozšíriť tiež o Ihľany, Lomničku, Jakubany, Kolačkov, Starú Ľubovňu či Nižné Ružbachy (cez Kotník). A, samozrejme, turisti by mohli putovať aj z levočskej a prešovskej strany.
Foto: www.kstsl.sk